Osobnosť je zložitý, mnohostranný jav spoločenského života, ohnivko v sústave spoločenských vzťahov. osobnosť je z jednej strany produktom spoločensko-historického rozvoja, z druhej strany zasa činiteľom spoločenského rozvoja. Osobnosť je uvedomelá bytosť, ktorá si môže z mnohých možností voliť istý spôsob života: môže sa zmierovať s nespravodlivosťou alebo bojovať proti nej, môže odovzdávať všetky sily spoločnosti, alebo žiť pre osobné záujmy.
Pojem osobnosť sa začal utvárať už v staroveku. Spočiatku termín ,,osobnosť“ označoval masku, ktorou si herec starovekého divadla zakrýval tvár, neskôr označoval samotného herca a jeho úlohu v predstavení. Postupom času sa za osobnosť označoval reálny človek v spoločnosti. Napokon sa vytvoril vedecký pojem o osobnosti ako o uvedomelom jednotlivcovi, ktorý ma v spoločnosti určité postavenie a určitú spoločenskú funkciu.
Podľa môjho názoru sa osobnosť človeka vytvára už od narodenia a veľký vplyv na utváranie osobnosti má najmä vplyv jeho rodiny a najbližšieho okolia. Práve spoločnosť nahrádza rodinu tam, kde sama zlyhala a preto by sme sa mali všetci snažiť o to aby sme si vytvorili spoločnosť ktorá nebude vytvárať zločincov, ale len ľudí ktorí nájdu zmysel života vo všetkom v našom okolí. Počas histórie sa vytváral názor, že osobnosťou je len človek vyššieho spoločenského postavenia, človek s ,, modrou krvou“. A ostatná spoločnosť je len nejaká vec. Niekedy aj v dnešnej dobe mám pocit že to v ľuďoch pretrvalo. Pozerajú sa na ľudí, ktorí sa ukazujú v médiách ako na niekoho, kto je viac než oni sami. Ale zabúdajú sami na seba. Na svoje klady, ale aj zápory, ktoré tvoria niečo výnimočné. Niečo čo nikde na svete viac už nenájdete. Jednoducho na svoju jedinečnú osobnosť. Ja pokladám svoju osobnosť, svoje JA za niečo jedinečné aj keď viem že niesom dokonalý. Ale aspoň mám snahu niečo zmeniť a sám seba zdokonaľovať. Nepokladám slávne osobnosti za svoje vzory, pretože nikto nepozná ich vnútro. To čím sú nie navonok ale vo vnútri. Nepoznám ich osobnosť, ktorá je u človeka najdôležitejšia.
Psychológia má teda za úlohu skúmať, ako sa vzájomným pôsobením človeka a prostredia, obrazom sociálnej a prírodnej skutočnosti formuje duševný svet človeka. V psychickom živote človeka sú základné procesy ( pocity a vnemy, pamäť, myslenie a predstavy, emócie a vôľové procesy ), ktoré zabezpečujú odrážanie skutočnosti, formovanie vedomostí a schopností, životnej skúsenosti a uskutočňovanie činnosti.
Vlastnosti osobnosti. Pod vlastnosťami osobnosti treba chápať stále útvary ktoré zabezpečujú určitú úroveň činností a správania, typickú pre daného človeka. Vydeľujú sa také vlastnosti ako zameranosť osobnosti, temperament, schopnosti a charakter.
Typ temperamentu. Prejav typu nervovej činnosti z hľadiska charakterologického sa obvykle označuje ako temperament. je to najvšeobecnejšia charakteristika správanie človeka, vyjadrujúca vlastnosti nervovej činnosti. Sú to tzv. „základné črty človeka“. Poznáme štyri opisy temperamentov:
Cholerický temperament je zrejme typ bojovný, vznetlivý, ľahko a rýchle sa vzrušujúci. Sú schopní venovať sa veci, nadchnúť sa pre ňu. Pociťujú prílev síl, sú pripravení prekonať a naozaj prekonávajú akékoľvek ťažkosti a prekážky na ceste k cieľu. Sily sa však vyčerpali, viera v možnosti sa zmenšila, začala sa obrazne „ufňukaná nálada“. Takáto cykličnosť je jedným z následkov nevyrovnanej nervovej činnosti. Cholerik je vznetlivý, príkry vo vzťahoch, priamočiary, dokáže v činnosti maximálne vypäť svoje sily.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie