Dorozumievanie sa prostredníctvom hovorenej reči umožňuje jazyk, jeho špecifická národná forma, ako je napr. slovenčina alebo angličtina. Slová umožňujú vyjadrovanie hocijakej skúsenosti, napr. emócie, a preto sa používa veľa metafor a iné prostriedky na vyjadrovanie určitých zážitkov. Mnoho slov resp. pojmov vyvoláva predstavy i abstraktné pojmy, ale nie všetky a nie u všetkých ľudí. Slová majú lexikálny (denotativny) a emocionálny( konotatívny) význam, umožňujú označovanie, ale môžu tiež vyvolávať emocionálne reakcie. Tá istá myšlienka môže byť formulovaná rôznymi spôsobmi a výroky môžu obsahovať „ skryté odkazovanie“. Hovorená reč ako najpraktickejší systém dorozumievania, ktorý sa z praktickej, predmetnej činnosti vyvinul, plní svoju funkciu v rámci všeobecného konsenzu, ktorý reprezentuje určitý hovorový jazyk. Z neho je odvodený slang, ktorý pozužívajú určité skupiny a ktorý nie je v rámci určitého národného jazyka všeobecne zrozumiteľný. K. Bűhler (1927) potom rozlíšil dve funkcie reči v užšom zmysle, označovaciu a komunikatívnu, ktorých typickou formou je rozhovor medzi dvoma alebo viacerými osobami. Priebeh rozhovoru závisí na reakciách oboch strán, ktoré sú vzájomne overované spätnoväzbovými pohľadmi, či partner počúva.

Pojem sociálna komunikácia sa v súčasnosti používa aj v spojitosti s mimoslovným oznamovaním informácie. Z tohto hľadiska ma verbálna komunikácia tri navzájom úzko spojené roviny:

1. Lingvistická rovina komunikácie
Znamená
 Že verbálnymi prostriedkami komunikácie sú slová, reč (jazyk);
 Že významným znakom reči je jej spoločenská povaha;
 Že reč, t.j. schopnosť dorozumievať sa prostredníctvom jazyka je jedna z najdôležitejších foriem komunikácie.

2. Paralingvistická rovina komunikácie
- sa zaoberá takými písomne nezaznamenateľnými charakteristikami reči, ktoré nie je možné oddeliť od verbálneho prejavu. Ide o informácie, ktoré nie sú prenášané pomocou znakov, ale pomocou rôznych prejavov a celkového správania.
- Iné z paralingvinistických doplnkových prostriedkov rečového prejavu spomenieme:
 Intenzita hlasového prejavu ( hlasnosť)
 Výška tónu hlasu
 Sfarbenie hlasu
 Objem reči, produkovanie slov

- veľmi malý
- veľký až veľmi veľký
- celkom plynulý

 Chyby reči
 Kvalita reči

3.Extralingvistická rovina komunikácie – v pravom zmysle slova ide o komunikáciu neverbálnu, to znamená, že pri nej ide o oznamovanie informácií bez slov.
- má celý rad prejavov. Patri sem vzdialenosť, v akej sa hovoriaci jednotlivci nahcádzajú, ich bezprostredný dotykový kontakt, mimika, pantomimika, gestika a samozrejme pohľad do očí a i.

Komunikovanie v spoločnosti má mnoho rozmanitých foriem a podôb. Na základe analyzovania konkrétnych komunikačných procesov sa postupne utvárala teória sociálnej komunikácie ako spoločný základ tých vedných disciplín, ktoré sa venujú skúmaniu pôsobenia informácií v spoločnosti.
Každý z nás sa zapája do procesu komunikovania v spoločnosti. Človek nemôže nekomunikovať. Jeho osobnostný rozvoj, zapojenie do procesu práce, emocionálna i estetická sféra si nevyhnutne vyžadujú kontakty i výmenu informácií s inými ľuďmi.