Patopsychológia

Je vedecká disciplína, ktorá sa zameriava na skúmanie zákonitostí špecifického vývinu psychických procesov, stavov a vlastností, celkovej štrukturácie osobnosti postihnutých a zákonitostí psychickej regulácie ich správania. Zaradenie patopsychológie do systému vied.

Patopsychológia je psychologická disciplína a tvorí súčasť vied o človeku.
Členenie systému psychologických vied:
- všeobecné (teoretické)
- špeciálne
- aplikované
- hraničné
Patopsychológia vychádza zo všeobecnej psychológie, má bezprostredný vzťah ku klinickej psychológii, k vývinovej a pedagogickej psychológii, aj k sociálnej psychológii. So špeciálnou pedagogikou má spoločnú pracovnú oblasť pôsobenia.

Predmet patopsychológie
- Je veda o psychických stavoch, vlastnostiach a procesoch osobnosti, vrátane sprievodných javov, vyskytujúcich sa pri vzniku, v priebehu alebo dôsledkom akéhokoľvek pre jednotivca nepriaznivého životného nedostatku (telesnej alebo duševnej choroby, senzorického alebo somatického defektu, sociálnej deprivácie, stresu a frustrácie a pod.) keď už z nejakého hľadiska vybočujú z rámca psychologickej normy, ale ešte nedosahujú stupeň alebo kvalitu abnormality či patológie. (Košč)
- Je psychologická vedná disciplína, ktorá sa zameriava na skúmanie zákonitostí špecifického vývinu psychických procesov, stavov a vlastností, celkovej štrukturácie osobnosti postihnutých a zákonitosti psychickej regulácie ich správania (Požár, Andreánsky)

PEDAGOGIKA
POZOROVANIE
Aby bolo vedeckou metódou, musí spĺňať všetky známe podmienky. Musí byť:
- systematické - plánovité
- cieľavedomé - presné
Osobitosti pri objektívnom pozorovaní postihnutých ľudí:
- u zrakovo postihnutých -zdržanlivosť, chudobná mimika, zvýraznená disciplinovanosť,
- u nepočujúcich - bohatá a otvorená, niekedy až prehnaná výrazná mimika a gestikulácia,mechanicky nacvičená,naučená strojenosť ich hlasu,
- u telesne postihnutých uzavretosť, neobratnosť, neprimerané preceňovanie či podceňovanie vlastnej osoby, zakrývajú ich vlastné „ja“,sťažujú poznanie ich osobnosti,
- deti s poruchami reči reagujú na pozorovanie veľmi citlivo, rečová chyba sa spravidla zhoršuje,
- objektívnejšie je pozorovanie mentálne postihnutých ľudí, aj keď sa niekedy usilujú ukázať sa inými, než v skutočnosti sú, veľmi rýchlo sa prezradia. Vo všeobecnosti ukazujú zvyčajne nezastreto tak svoje city, ako aj nedostatky svojej duševnej činnosti.

Rozhovor – Interview
Od bežného rozhovoru sa líši tým, že je:
- cieľavedomý - systematický
- metodický - objektívny - odborný

Ak sa táto metóda použije u postihnutých jedincov, vystupuje tu potreba, aby vznikol vzťah vzájomnej dôvery. V opačnom prípade nemožno túto metódu použiť.
Vyskytujúce sa problémy:
- s nevidiacim - pozor na netaktnosť(napr.pri opise nejakého predmetu „ako vidíte…. apod.)
- s nepočujúcimi - poznať posunkovú reč
- byť vybavený aj augmentatívnou komunikáciou

Dotazník
Túto metódu nemôžeme u postihnutých ľudí jednoznačne použiť, pre ťažkosti s čítaním a písaním.
- Pre nevidiacich je potrebné upraviť dotazník breilovým písmom a zvýšiť časový priestor,nakoľko toto písmo sa pomalšie číta
- nepočujúci majú problémy s porozumením inštrukcie
- telesne postihnutí - ťažkosti s písaním
- mentálne postihnutí - ťažkosti s pochopením otázok
Najvhodnejšia je táto metóda pre rečovo postihnutých.

Experiment
Kritériá experimentu
1. Princíp modelovania normálnej psychickej činnosti.
2. Zameranie na kvalitatívnu analýzu psychickej činnosti postihnutých detí (kvalitatívne ukazovatele, ktoré svedčia o spôsobe riešenia, o type a charaktere chýb, o vzťahu dieťaťa k svojim chybám a ku kritickým pripomienkam experimentátora)
3. Presná a objektívna registrácia všetkých aj zdanlivo nevýznamných faktov.

Testy
Testy vypracované špeciálne pre postihnutých, sa dajú len veľmi ťažko štandardizovať, čo vyplýva zo skutočnosti, že skupiny postihnutých sú z hľadiska stupňa etiológie a času kedy došlo k postihnutiu značne heterogénne.
Preto treba dodržať princípy alebo pravidlá :
1. Oboznámiť sa so základnými charakteristikami daného postihnutia, s možnosťami a obmedzeniami vyplývajúcimi z postihnutia, najmä osobitosťami komunikácie jedincov s daným druhom postihnutia.
2. Porovnávanie výsledkov testov u postihnutých s normami platnými pre intaktnú populáciu je preto nutné robiť vždy veľmi citlivo a opatrne.
3. Prispôsobiť testy vytvorené pre intaktnú populáciu , jedincom s daným druhom postihnutia, čo si vyžaduje odborné skúsenosti .
4. Testy administrovať individuálne a veľa času treba venovať zácvičným úlohám.
5. Zabezpečiť vhodnú motiváciu, pretože slabé výsledky sú často zapríčinené nezáujmom o prácu s testom.
6. Validnejšie sú nadpriemerné výsledky,skeptickejšie sa treba stavať k výsledkom podpriemerným, čo môže byť zapríčinené ťažkosťami vyplývajúcimi z postihnutia, nepochopením
7. Pri skúmaní majú testy charakter pomocných metód a treba ich vždy dopĺňať ďalšími metódami, najmä dlhodobým pozorovaním, rozhovorom, experimentom atď.
Základné pojmy, najčastejšie používané v patopsychológii
- Psychická anomália
Zjavná úchylka od toho, čo je typické alebo normálne, ale bez toho, aby zahrňovala patologický stav. Tento termín sa u nás doteraz nevžil.
- Psychický deficit
Stav osoby, ktorej výkon v niektorom špeciálnom aspekte alebo celkovo spadá nižšie, než sa to od nej odôvodnene očakáva (veľký, malý, trvalý, dočasný).

- Retardácia
Je spomalenie alebo oneskorenie telesného, duševného alebo charakterového vývinu. Spomalený telesný vývin a súhrn duševných javov - psychosomatická
retardácia. Ak zaostávajú poznávacie procesy - mentálna retardácia.

Psychická deprivácia
Ide o psychický stav duševného strádania,ktorý však nie je nemenný a trvalý. Je to psychický stav, ku ktorému dochádza následkom takých životných situácií, keď subjektu nie je poskytnutá príležitosť na uspokojenie niektorej jeho základnej (vitálnej) psychickej potreby v dostačujúcej miere a po dosť dlhý čas.

- Demencia
je prerušenie normálne začatého duševného vývinu, zaostávanie normálneho vývinu a stratu už nadobudnutých duševných schopností.

- Deteriorácia
Progresívna strata funkcie alebo „orgánu“, pričom ide o počínajúce alebo také diskrétne zmeny, ktoré bežnému vyšetreniu unikajú (napr. Postupná strata zrakovej ostrosti, ktorú jedinec zbadá až vtedy, keď už strata dosiahla istú hodnotu).

Regresia
Návrat, zvrat vývinu, úpadok na neskoršie vývinové štádium, niekedy následkom straty už rozvinutých schopností a niekedy znovu objavením sa skorších vzoriek
správania sa a foriem reakcií. Niekedy sa tieto črty môžu objaviť aj prechodne. Za určitých okolností sa môžu narušiť, oslabiť alebo jednoducho „vypnúť“ vyššie a zraniteľnejšie funkčné systémy a riadiť začínajú staršie, primitívnejšie systémy, napr. Stav paniky,alk.opojenie, hypnotický stav, v sne a pod.

Frustrácia a stres
Frustrácia - zmarenie aktivity smerujúcej k určitému cieľu.
Utváranie obrany - vznik novej motivácie na odstránenie prekážok, táto situácia sa volá stres, -stresová situácia.
Reakcia na frustráciu:
1. Agresivita: -verbálna a fyzická
2. Regresia
3. Represia - city a zážitky, ktoré by osobu mohli zraniť, zatláča ich, chcela by na ne zabudnúť.
4. Kompenzácia - náhrada inými možnosťami
5. Únik

Porucha
Chyba, porucha alebo poškodenie, čiže vážny a relatívne trvalý nedostatok, strata alebo neprítomnosť nejakej funkcie alebo orgánu
Poruchy:
1. Orgánové
2. Funkčné

Príčiny orgánových porúch:
- Hereditárne alebo kongenitálne (vývinové poruchy) končatiny, rázštepy tváre, podnebia, chrbtice a i.
- Následky chorôb - chronické zmeny tkaniva,srdcová chyba,obrna svalových skupín a i.
- Úrazy (trauma)
Príčiny funkčných porúch:
-  ich príčinou sú najčastejšie intrapsychické poruchy alebo poruchy v sociálnych vzťahoch jednotlivca (orgánové neurózy, psychoneurózy, poruchy správania, psychopatie, psychózy).
Defektivita (postihnutie)
Tento pojem sa skôr používa v špeciálnej pedagogike, v patopsychológii sa neudomácnil. Je poruchou celistvosti človeka, čiže poruchou vzťahov k spoločnosti.
Má 5 znakov
1. Rozumia sa sprievodné zmeny v štruktúre osobnosti.
2. Je dlhodobý proces.
3. Porucha spoločenských vzťahov sa týka vzťahov postihnutých ku kolektívu nepostihnutých ľudí ale i k postihnutým.
4. Má následky pre postihnutého ako aj pre spoločnosť. Postihnutý je obmedzovaný vo svojich vzťahoch a subjektívne trpí. Spoločnosť je zasa naopak zaťažovaná a zaujíma k nemu isté stanoviská.
- Vylučuje ich.
- Má k nim postoj prehnanej starostlivosti, čím obmedzuje ich samostatnosť a pestuje sa nežiadúcu závislosť od pomoci druhých.
- Je zameraná na to, aby sa takýto jedinec mohol v konečnom dôsledku integrovať do spoločnosti.
5. Nie je trvalý stav. Môže smerovať k zhoršeniu ale i k zlepšeniu.
Chápanie vývinu z hľadiska patopsychológie.
Skúma otázky vývinu osobnosti v osobitných podmienkach, ako sú napr. Poruchy sluchu,zraku, intelektu, hybnosti a poruchy reči.
Vývinové poruchy vznikajú v dôsledku:
1. Poškodenia biologických faktorov,
2. Negatívnymi vplyvmi prostredia
Vývinová porucha:
•Trvalá
•Prechodná
Môže sa objaviť nielen v jednotlivých zložkách,ale aj v tempe vývinu,
Prejavujúca sa v akcelerácii alebo retardácii.
Akcelerácia - v somatickom i psychickom vývine, niekedy sa však môže prejaviť len v jednej oblasti. Podoby akcel. - Normálna, abnormálna.
Retardácia - oneskorený vývin /psychosomatická, psychomotorická.
1.Narušený psychický vývin vplyvom biologických faktorov.
A/ Vplyv mozgového poškodenia na vývin.

Vplyv faktorov počas :
•praenatálneho,
•perinatálneho a
•postnatálneho vývinu, ktoré poškodzujú štruktúru nervovej sústavy a tým aj funkcie vyplývajúce z tejto štruktúry.

Faktory: - vírusová alebo bakteriálna nákaza,
- krvácanie,
- mechanické poškodenie,
- abnormality vo vývine mozgu a nádory.
Ak sa NS poškodí v neskoršom veku ( najmä v piatom roku života) nemožno hovoriť len o vývinových poruchách.

B/ Význam poškodenia analyzátorov Poškodenie sluchového alebo zrakového analyzátory, ku ktorému došlo v prvých rokoch života, vyvoláva tieto zmeny v procese vývinu osobnosti.
Znižuje a mení sa prijímanie informácií o okolitom svete,
mení sa proces poznávania skutočnosti a navodzuje sa jej skreslený odraz,
zvyšné nepoškodené analyzátory nadobúdajú v ďalšom vývine dôležitú úlohu, lebo čiastočne preberajú, čiastočne zastupujú, nahrádzajú jednotlivé funkcie,čo vedie ku kompenzačnej forme vývinu,
modifikuje sa forma a možnosti aktívnej adaptácie k okoliu a možnosti aktívneho pôsobenia na prostredie,
narúša a sťažuje sa spoločenská komunikácia, čo môže viesť k sociálnej izolácii,
uvedomovanie si poruchy a jej nepriaznivých následkov môže v neskoršom veku vyvolať zmeny osobnosti.
Psychický vývin narušený negatívnymi vplyvmi prostredia
Patologické vplyvy prostredia - vonkajšie vplyvy
 Nedostatok vhodných podnetov zo strany prostredia (kontakty s ľuďmi, potreba lásky, citová podpora a ochrana zo strany dospelých, sociálne úspechy v spoločnosti rovesníkov.
Patologické činitele prostredia,ktoré zvyčajne spôsobujú vývinové poruchy: zanedbanosť,citová nedostatočnosť, pocit zaznávania a neistoty, neúspechy v úsilí o sociálne uplatnenie.