Je vedecká disciplína, ktorá sa zameriava na skúmanie zákonitostí špecifického vývinu psychických procesov, stavov a vlastností, celkovej štrukturácie osobnosti postihnutých a zákonitostí psychickej regulácie ich správania. Zaradenie patopsychológie do systému vied.

Patopsychológia je psychologická disciplína a tvorí súčasť vied o človeku.
Členenie systému psychologických vied:
- všeobecné (teoretické)
- špeciálne
- aplikované
- hraničné
Patopsychológia vychádza zo všeobecnej psychológie, má bezprostredný vzťah ku klinickej psychológii, k vývinovej a pedagogickej psychológii, aj k sociálnej psychológii. So špeciálnou pedagogikou má spoločnú pracovnú oblasť pôsobenia.

Predmet patopsychológie
- Je veda o psychických stavoch, vlastnostiach a procesoch osobnosti, vrátane sprievodných javov, vyskytujúcich sa pri vzniku, v priebehu alebo dôsledkom akéhokoľvek pre jednotivca nepriaznivého životného nedostatku (telesnej alebo duševnej choroby, senzorického alebo somatického defektu, sociálnej deprivácie, stresu a frustrácie a pod.) keď už z nejakého hľadiska vybočujú z rámca psychologickej normy, ale ešte nedosahujú stupeň alebo kvalitu abnormality či patológie. (Košč)
- Je psychologická vedná disciplína, ktorá sa zameriava na skúmanie zákonitostí špecifického vývinu psychických procesov, stavov a vlastností, celkovej štrukturácie osobnosti postihnutých a zákonitosti psychickej regulácie ich správania (Požár, Andreánsky)

PEDAGOGIKA
POZOROVANIE
Aby bolo vedeckou metódou, musí spĺňať všetky známe podmienky. Musí byť:
- systematické - plánovité
- cieľavedomé - presné
Osobitosti pri objektívnom pozorovaní postihnutých ľudí:
- u zrakovo postihnutých -zdržanlivosť, chudobná mimika, zvýraznená disciplinovanosť,
- u nepočujúcich - bohatá a otvorená, niekedy až prehnaná výrazná mimika a gestikulácia,mechanicky nacvičená,naučená strojenosť ich hlasu,
- u telesne postihnutých uzavretosť, neobratnosť, neprimerané preceňovanie či podceňovanie vlastnej osoby, zakrývajú ich vlastné „ja“,sťažujú poznanie ich osobnosti,
- deti s poruchami reči reagujú na pozorovanie veľmi citlivo, rečová chyba sa spravidla zhoršuje,
- objektívnejšie je pozorovanie mentálne postihnutých ľudí, aj keď sa niekedy usilujú ukázať sa inými, než v skutočnosti sú, veľmi rýchlo sa prezradia. Vo všeobecnosti ukazujú zvyčajne nezastreto tak svoje city, ako aj nedostatky svojej duševnej činnosti.

Rozhovor – Interview
Od bežného rozhovoru sa líši tým, že je:
- cieľavedomý - systematický
- metodický - objektívny - odborný

Ak sa táto metóda použije u postihnutých jedincov, vystupuje tu potreba, aby vznikol vzťah vzájomnej dôvery. V opačnom prípade nemožno túto metódu použiť.
Vyskytujúce sa problémy:
- s nevidiacim - pozor na netaktnosť(napr.pri opise nejakého predmetu „ako vidíte…. apod.)
- s nepočujúcimi - poznať posunkovú reč
- byť vybavený aj augmentatívnou komunikáciou

Dotazník
Túto metódu nemôžeme u postihnutých ľudí jednoznačne použiť, pre ťažkosti s čítaním a písaním.
- Pre nevidiacich je potrebné upraviť dotazník breilovým písmom a zvýšiť časový priestor,nakoľko toto písmo sa pomalšie číta
- nepočujúci majú problémy s porozumením inštrukcie
- telesne postihnutí - ťažkosti s písaním
- mentálne postihnutí - ťažkosti s pochopením otázok
Najvhodnejšia je táto metóda pre rečovo postihnutých.

Experiment
Kritériá experimentu
1. Princíp modelovania normálnej psychickej činnosti.
2. Zameranie na kvalitatívnu analýzu psychickej činnosti postihnutých detí (kvalitatívne ukazovatele, ktoré svedčia o spôsobe riešenia, o type a charaktere chýb, o vzťahu dieťaťa k svojim chybám a ku kritickým pripomienkam experimentátora)
3. Presná a objektívna registrácia všetkých aj zdanlivo nevýznamných faktov.

Testy
Testy vypracované špeciálne pre postihnutých, sa dajú len veľmi ťažko štandardizovať, čo vyplýva zo skutočnosti, že skupiny postihnutých sú z hľadiska stupňa etiológie a času kedy došlo k postihnutiu značne heterogénne.
Preto treba dodržať princípy alebo pravidlá :
1. Oboznámiť sa so základnými charakteristikami daného postihnutia, s možnosťami a obmedzeniami vyplývajúcimi z postihnutia, najmä osobitosťami komunikácie jedincov s daným druhom postihnutia.
2. Porovnávanie výsledkov testov u postihnutých s normami platnými pre intaktnú populáciu je preto nutné robiť vždy veľmi citlivo a opatrne.
3. Prispôsobiť testy vytvorené pre intaktnú populáciu , jedincom s daným druhom postihnutia, čo si vyžaduje odborné skúsenosti .
4. Testy administrovať individuálne a veľa času treba venovať zácvičným úlohám.
5. Zabezpečiť vhodnú motiváciu, pretože slabé výsledky sú často zapríčinené nezáujmom o prácu s testom.
6. Validnejšie sú nadpriemerné výsledky,skeptickejšie sa treba stavať k výsledkom podpriemerným, čo môže byť zapríčinené ťažkosťami vyplývajúcimi z postihnutia, nepochopením
7. Pri skúmaní majú testy charakter pomocných metód a treba ich vždy dopĺňať ďalšími metódami, najmä dlhodobým pozorovaním, rozhovorom, experimentom atď.
Základné pojmy, najčastejšie používané v patopsychológii
- Psychická anomália
Zjavná úchylka od toho, čo je typické alebo normálne, ale bez toho, aby zahrňovala patologický stav. Tento termín sa u nás doteraz nevžil.