Avšak po páde komunizmu nastali postupné zmeny. V období tesne po nežnej revolúcii, kedy dochádzalo k celospoločenským pohybom nastalo priaznivé obdobie aj v integrácii zdravotne znevýhodnených občanov. Budovali sa tzv. chránene dielne, či výrobné družstva zdravotne hendikepovaných občanov. Ako príklad možno spomenúť bývalé výrobne družstvo STAVBA na Prešovskej ulici. Ale nové spoločenské pomery prinášajúce do našich životov rok, po roku stále tvrdšie zásahy trhovej ekonomiky a z časti aj neschopnosť niektorých ľudí na kompetentných miestach túto eufóriu zničili. Výrobné družstva, ktoré zamestnávali nie zanedbateľný počet jednak zrakovo, ako aj telesne „postihnutých“ ľudí sa však na Slovenskom pracovnom trhu neudržali a tak týto jedinci zvýšili už nie zanedbateľné číslo nezamestnaných. Tieto zmeny priniesli deväťdesiate roky a čo možno očakávať od úvodných rokov 21. storočia? Veľkým problémom súčastnosti je nezamestnanosť. Skutočných záujemcov o prácu je dostatok, no príležitosti málo. A tu sa dostávame k jadru problému z pracovnou integráciou zdravotne postihnutých. Čo môže takto pracovne znevýhodnený pracovník ponúknuť svojmu zamestnávateľovi?
Žijeme dobu, kedy humánnosť a solidarita je už takmer prežitkom a na popredne miesto sa dostáva pragnatičnosť. Je to trend potrebný, ak sa chce firma udržať v tesnom závese z konkurenciou, no aj v tomto pragmatickom prístupe existuje riešenie. Hoci sa štátna politika v sociálnej oblasti čoraz viac dištancuje od princípu subsiodarity, poskytuje stále ešte možnosť riešiť síce vo veľmi úzkej miere, ale predsa aj pracovnú integráciu zdravotne postihnutých. Existuje viacero legislatívnych „pák“, ktoré dávajú povinnosť zamestnávateľovi zabezpečiť zákonom stanovený počet zdravotne hendikepovaných pracovníkov.
Je to ošetrené zákonným postihom vo forme peňažnej pokuty. No podnikateľské subjekty, ktoré sú odkázané čoraz viac lepšie ovládať najmä právnu oblasť než zásady platiace v ekonomike tieto nariadenia vedia častokrát obísť a nájdu sa aj taký, ktorý sú ochotný pokutu radšej uhradiť, pretože o takýchto pracovníkov nemajú záujem. Ale štát nie len postihuje, ale zároveň aj zvýhodňuje podnikateľov, ktorý si takéto „bremeno“, niekedy z vypočítavosti, inokedy z uvedomelosti zoberú na plecia. Je im poskytovaná, či už jednorázová, alebo opakovaná finančná podpora. Tu môžeme ako svetlý príklad uviesť napr. Servisný zdravotnícky podnik v Košiciach. 3.