Fantazijné myslenie je tiež podmienené zvláštnym spôsobom nazerania v dobe hry až asi do ôsmeho roku. Predmety a deje, s ktorými sa dieťa stretáva, sú vnímané veľmi komplexne. Pri ich diferenciácii vybehúvajú z celistvosti len náhodné znaky, ako je farba, celkový tvar, funkcia predmetu v detskom živote alebo jeho užitočnosť. Podľa M. M. Rubinštejna je na tomto stupni pozorovacia schopnosť podriadená zákonu vedľajších znakov. Pozorovanie dieťaťa sa zachytí za jednu časť celkového dojmu, ktorá je mu potom signálom celého predmetu. Tento spôsob percepcie je znakom každého primitívneho myslenia a prešiel do bežnej reči aj do básnickej rozpravy ako synekdocha (zastúpenie niečoho iného). Tento spôsob nazerania je celkom zrejmí v definíciách , ktoré sú funkčne utilitaristické. Medzi tretím a štvrtým rokom sme ich u skúmaného dieťaťa zaznamenali veľa. Napríklad:
Vetvička – to je na strome, má listy, koryto – čo, to jest v čom jedia kone, tulák – nemá peniaze.
Teda dieťa vidí veci takto neúplné, jeho reakcie na ne sú nutne iné a tiež myslenie o nich a o ich vzťahoch sa líši od postupu dospelých.
Zaujímavé pokusy respektíve experimenty, ktoré sa vykonali u detí vo veku od 3. –6 . rokov sa týkali pomeru dieťaťa k prírodnej i k umeleckej kráse. Staršie pokusy sa týkali len pomeru detí k jednotlivým farbám alebo tónom. Autor dostal v piatich rokoch ceruzku, ktorej jeden koniec bol červený a druhý modrý. Dieťa sa nemohlo nasýtiť čarbania a kreslenia obidvomi farbami, pre ktoré prejavil intenzívnu záľubu. To však môžeme nazvať ako podmienené estetické cítenie. Prírodné a umelecké krásy sú vždy komplexné.

Pozoruhodné skúmanie estetického hodnotenia podnikol Alfred Binet. Predkladal deťom dvojice s kontrastujúcimi tvárami. Pekné a škaredé. Až šesťročné deti boli schopné posúdiť tento druh krásy. Terman zaradil tento test do súboru pre deti päťročné, Cyril Burt dokonca pre štvorročné. Celkom môžeme usúdiť, že dieťa prežíva po treťom roku intenzívne literárne, hudobné i výtvarné výtvory, avšak len kým sú blízke jeho mentalite. Pre estetický vývoj je táto doba veľmi dôležitá. Duševnou potravou sú pre dieťa rozprávky, národné poviedky a rezbárske predmety vytvárané kongeniálne ľudovými umelcami.
Tiež pravdivostné city sa v tomto období začínajú rozvíjať. Mnoho bolo písané o detskej lži, ktorá je svedectvom o komplexnosti detského myslenia, ktoré nerozoznáva často medzi skutočnosťou a vlastnou fantáziou. Dieťa však už postrehne nesúhlas medzi výpoveďami , ktoré ho trápia. Chce vedieť pravdu. Napríklad: Matka zaklame dieťaťu, že dala mušľu, ktorú dieťa hľadalo, niektorému dieťaťu. Dieťa mušľu však po krátkej dobe našlo a vytklo matke jej nepravdu. Tá sa hanbila priznať svoju vinu a radšej sa zaplietla do novej lži, že asi škriatok zase mušľu priniesol, čím dieťa uspokojila. Dieťa bolo dvakrát obvinené z lži, ale ukázalo sa, že malo pravdu. Nedôvera v jeho pravdivosť mu vsunula do očí slzy ako znamenie rozhorčenia. Ako často deti naivne prezradili, čo rodičia zatajovali alebo falšovali!

Celkový ráz myslenia pripomína Stocklikov popis subjektívneho premietania, pretože vyviera z vnútorných zákonitostí, vnútornej logiky a saturuje vecne len vtedy, ak je afektné pripomínanie pozitívne. Z neho vyplýva aj intuitívna a fantastická povaha.
Ku koncu tohto obdobia (šesť ročné deti) je jediným zamestnaním stále hra, ktorá je zároveň prostriedkom sebavýchovy. S ňou súvisí i záujem o rozprávky. Estetické cítenie je neformálne predmetné. Kresba je schématická, ideografická, označujúca mnohými doplňujúcimi detailami, čo si dieťa myslí o predmetoch a čo pozná. Mravný cit sa začína prebúdzať. Dieťa zhruba vie čo smie a čo nie. Začína cítiť vinu a trest berie ako spravodlivú odplatu. Rodí sa svedomie.
Trojročné dieťa bolo osobou, šesťročné je už charakterom.