Tým sa stávajú odolnejší voči chorobám a dokonca – ak aj zostanú o hodinu či dve dlhšie v robote, nemá to na nich negatívny vplyv. Preto je niekedy výhodnejšie prijať zaujímavé zamestnanie, hoci je menej platené. Ak má totiž človek jednotvárnu či monotónnu prácu, ktorá ho navyše nebaví, cíti k nej odpor a považuje ju len za spôsob zarábania peňazí, môže to zanechať stopy aj na jeho psychike. Fyzické a psychické následky
Následkom nedostatočného zregenerovania síl je fyzické, ale aj psychické vyčerpanie. Neustála jednostranná záťaž organizmu vyúsťuje do chronickej únavy a u postihnutých vznikajú pocity strachu alebo smútku. K príznakom prepracovanosti patria aj problémy s koncentráciou, častá podráždenosť, strata motivácie, poruchy spánku a trávenia, telesné ťažkosti – bolesti hlavy a chrbta, problémy s obličkami či vysoký krvný tlak a sexuálne poruchy. Dlhší pracovný čas nepriaznivo vplýva nielen na pracovné výkony, ale aj na rodinné vzťahy. „ Často dochádza ku konfliktom najmä v rodinách, kde obaja manželia pracujú enormne veľa. Po príchode domov už nemajú energiu na nič. Človek totiž nie je len zarábač peňazí, ale aj manžel, rodič, či sused, “ tvrdí Tóth a zároveň dodáva : „ Unavený človek zlyháva aj v úlohe sexuálneho partnera, čo tiež ovplyvňuje rodinný život. “ Nezhody a hádky vznikajú čoraz častejšie napríklad aj vtedy, keď jeden z manželov zostáva v práci dlhšie a napriek tomu málo zarába. Okrem toho prepracovaní, podráždení a nervózni rodičia spravidla nezvládajú výchovu svojich detí.
V dôsledku zníženej koncentrácie a pozornosti sa prepracovaným ľuďom stávajú v zamestnaní rôzne úrazy. Napríklad za minulý rok vykázali organizácie v SR viac ako 22-tisíc pracovných úrazov, pričom 88 z nich bolo smrteľných. Takmer 4/5 z celkového počtu úrazov utrpeli muži. Za jeden z dôvodov, prečo je úrazovosť žien nižšia, považuje Tóth fakt, že zvládajú záťaž, a teda aj dlhší pracovný čas, lepšie ako muži. „ Okrem toho dokážu ženy fungovať v dvoch rovinách. Napríklad cúvajú autom do úzkej medzery a pritom rozprávajú, čo sa u mužov stáva málokedy. Prejavuje sa to aj v práci. Uvedomujú si, že musia nielen podať výkon, ale aj dávať si na seba pozor. Muži sú rizikovejší, pretože sú zameraní len na výkon bez ohľadu na to, čo sa deje okolo nich. Šesť až osem hodín stačí
Príčinou prepracovanosti niektorých ľudí je neschopnosť odhadnúť hranice svojich možností. Práca sa pre nich stáva drogou, pohltí všetok ich voľný čas, obmedzia spoločenský život, koníčky i kamarátov. A pritom si nevšimnú, že sa im postupne „ vybíjajú batérie. “
Často ľudí tlačí do toho, aby pracovali viac, zamestnávateľ.