Najčastejšie boli: púšťanie žilou, šoková terapia, alebo bodanie ihlami a páleným železom, aby ich opustili všetky démonické posadnutosti. Obzvlášť obľúbené tu bolo prehlásenie chorého za čarodejníka, ktorý musel prejsť „očistcom ohňa“ (http://referaty.atlas.sk/odborne_humanitne/psychologia/14387 s.14).
Ešte aj začiatkom novoveku sa dialo niečo podobné. Tu sa preslávil Leuret, ktorý „púšťal pacientom na hlavu ľadovú sprchu a práve v tejto chvíli s nimi nadväzoval kontakt, pričom ich nútil priznať, že ich presvedčenie je len blud“ (Syřišťová, 1985, s.15).
Začiatky dvadsiateho storočia priniesli úplný zákaz týmto nezmyselným týraniam (http://referaty.atlas.sk/odborne_humanitne/psychologia/14387 s.14).

8. Osobnosti

Emilem Kraepelinem
Ako prvý vydal knihu pre študentov medicíny, v ktorej bolo aj prvé spracovanie tejto psychickej choroby a nazval ju dementae praecox (predčasná demencia) (Syřišťová, 1985, s.15).

Eugen Bleuer
Bol jedným z najvplyvnejších psychiatrov tej doby. Narodil sa v roku 1857 vo Švajčiarsku, kde aj v roku 1939 zomrel. Bol profesorom Zürrichskej univerzity. Práve on zaviedol pojem schizofrénia (schizis – rozštep, frén – myseľ, duša). Taktiež zaviedol pojmy autizmus (uzatvorenie sa do seba) a ambivalencia (súčasný výskyt protichodných názorov).
Spochybňoval dobový názor, že ochorenie vzniká len poškodením mozgu, ale že môže mať aj psychologické príčiny (http://referaty.atlas.sk/odborne_humanitne/psychologia/14387 s.14).

I. P. Pavlov
V roku 1918 pozoroval istého schizofrenika, ktorý nekomunikoval s okolím (mutizmus) takmer 22 rokov a predsa sa uzdravil ako šesťdesiatročný. Vo svojej výpovedi hovoril, že pociťoval ťarchu vo svaloch, ťažko dýchal a nieto ešte vyjadroval, ale vnímal všetko.
Týmto teda dosvedčil, že Kraepelinemove štúdie nie sú aktuálne (Syřišťová, 1985, s.21).

S. Freud
„Podľa neho tu ide o nevyriešený konflikt medzi libidóznymi pohnútkami a vedomou kontrolou“ (Syřišťová, 1985, s.22).
Vyjadroval svoj pesimistický názor na psychoterapeutické ovplyvnenie schizofrénie. „Terapeut nie je reformátorom, ale pozorovateľom a interprétom“ (Syřišťová, 1985, s.24).

E. Kretschmer
Je prvý autor, ktorý bližšie a podrobnejšie analyzoval a porovnával zvláštnosti pred prepuknutím tejto psychózy a jej priebehu. Používa slovo schyzoid, čo je schizofrenicky založený človek.
Je autorom Vaterkomplexu, t.j. nevyriešený vzťah k otcovskej autorite, ktorej špecifickým znakom je chorobná precitlivelosť až nenávisť k autorite.
Zistil, že schizofrenici sú minimálne citliví voči mnohým vitálnym ohrozeniam (hlad, smäd, fyzická bolesť...) (Syřišťová, 1985, s.40).

Hebb
Potvrdil vznik umelej schizofrenickej reakcie vplyvom nepriaznivých podmienok. „Môže sa to podariť tak, že ľuďom nedáte jednoducho absolútne nič“ (Eva Syřišťová, 1985, 59). Dokázal to vďaka nasledujúcemu pokusu.
Umiestnil zdravých mladých pracovníkov izolovane na lôžka v klimatizovaných izbách. Ochranné okuliare zamedzovali prístup svetla. Rukavice a lepenkové rúry ich zbavovali hmatových vnemov. Osobnosť niektorých sa rozpoltila. Mali halucinácie. Niektorí sa dostali až na kraj katatónie. Pôvodne boli deviati. Vydržali od 1,5 do 6 dní. Po návrate do normálneho života sa rýchlo uzdravili. „...všetci máme v sebe potencionálnu chorobomyselnosť“ (Syřišťová, 1985, s.60).