9. Náboženský fanatizmus

Často sa nám pri pohľade niektorých veriacich ľudí vkladajú do úst slová ako schizofrenik, fanatik... Preto ponúkam vysvetlenie na nasledujúcich príkladoch.

Prvá osoba je bežne veriaca. Doma sa modlí ruženec, chodí do kostola. Je normálna a teda zdravá.
Druhá osoba je nábožne veriaca, ktorá navštevuje iba náboženské zoskupenia a spolky a číta výlučne náboženské spisy. „Je presvedčená o svojej pravej viere“ (Hole, 1998, s.100). Doma má zriadenú miestnosť špeciálne pre modlenie, v ktorej sa niekoľkokrát nahlas modlí a k tejto aktivite núti proti ich vôli aj svojich blízkych. V tomto prípade hovoríme o „mäkkom fanatizme“ a nejde tu o duševnú chorobu.
Tretia osoba má doma postavený oltár, ktorý si vyzdobila náboženskými symbolmi a obrázkami so sexuálnym obsahom. Má pred ľuďmi prejavy o viere. Postupne prerušuje všetky osobné kontakty. „Je presvedčená, že je bohom povolaná k niečomu vyššiemu“ (Hole, 1998, s.101). Často k záchrane ľudstva. Charakteristické sú i tajné hlasy, ktoré sú typické pre bludy. Aj tak ľudia tohto typu „nie sú priamo ohrození schizofréniou, ale pohybujú sa iba na úrovni abnormálnych postojov a sú presvedčení svojim postojom, čím sa stávajú nebezpečnými“ (Hole, 1998, s.101).