Vnútorné stresory
Druhú kategóriu tvoria vnútorné stresory, medzi ktoré paria: súčasti životného štýlu (kofeín, nedostatok spánku, nabitý program), negatívny postoj (pesimistické myslenie, sebakritika, nadmerné analyzovanie...), psychický postoj (nerealistické očakávania, branie vecí osobne, myslenie v štýle „všetko alebo nič“, zveličovanie, strnulé myslenie), stresujúce osobnostné črty. Tieto faktory vyvolávajú viaceré symptómy citového a duševného stresu, tie najbežnejšie sú: hnev, úzkosť, obavy, strach, smútok.

Fázy stresu
Selye delí reakciu na stres do troch fáz: fáza poplachu, fázu adaptácie a fázu vyčerpania.
Fáza poplachu je reakciou „bojuj alebo utekaj“, ktorá pripravuje organizmus na okamžitú akciu. Ak zdroj stresu pretrváva, potom sa organizmus pripraví na dlhodobú ochranu vylučovaním ďalších hormónov, ktoré zvyšujú hladinu krvného cukru a krvný tlak.
Táto fáza adaptácie, ktorá je dôsledkom vystavenia sa dlhodobého stresu, je bežná a nemusí byť škodlivá, ale bez období uvoľnenia a oddychu na vyrovnanie sa so vzduchom prechádza do negatívneho stresu.
V nepretržitom, chronickom strese sa subjekt dostáva do fázy vyčerpania, kde duševné, fyzické a citové zdroje trpia a organizmus prežíva „nadobličkové vyčerpanie“, keď hladina krvného cukru zníži, pretože sa nadobličky vyčerpali. Toto vedie k poklesu tolerancie voči stresu, progresívnemu duševnému a fyzickému vyčerpaniu, chorobe a kolapsu.

Ochorenia súvisiace so stresom
Pod vplyvom stresu sa u ľudí objavujú rôzne ochorenia, ktoré majú túto spojitosť. Niektoré z nich môžem spomenúť:
Kardiovaskulárne ochorenia sú pravdepodobne najzávažnejším zdravotným problémom spojeným so stresom, pretože termín „kardiovaskulárny“ sa vzťahuje na srdce a systém krvných ciev v organizme. Medzi prvotné príčiny srdcových ochorení patria fajčenie a strava s vysokým obsahom tukov, ale stres je významným nepriamym faktorom. Vysoký krvný tlak je spojený s vývojom artériosklerózy, alebo stvrdnutím artérií. Artérioskleróza je dôsledkom vzniku krvného tlaku v artériách, ktorý postupne zužuje ich priechodnosť. Nakoniec sa artéria zablokuje, vedie k angíne, mŕtvici a zlyhaniu srdca.
Imunitný systém chráni organizmus pred infekciami. Bojuje s vonkajšími nepriateľmi ako sú vírusy a škodlivé baktérie a s rakovinou. Nadmerný stres môže poškodiť imunitný systém pôsobením na týmus. Ten na regulovanie imunity produkuje biele krvinky nazývané T-bunky a taktiež produkuje rôzne hormóny súvisiace s imunitou. Stresová reakcia odvádza potrebné látky do dôležitých častí organizmu, ktoré sa musia vysporiadať so stresom, teda najmä do mozgu, srdca a svalov. Následkom zníženia činnosti bielych krviniek, môže veľký stres zapríčiniť zníženie odolnosti voči bežným nákazám ako sú prechladnutia, chrípky a herpes.