V definovaní stresu existujú medzi lekármi rôznych odborov a tými, ktorí sa problematikou stresu vedecky zaoberajú rozpory, preto existuje niekoľko definícií pojmu stres, ale zatiaľ nie je žiadna prijímaná so všeobecnou platnosťou. Súčasní, naši i zahraniční autori sa zaoberajú pojmom stres a jeho problematikou.

Vymedzenie pojmu stres
Zakladateľom náuky o strese je maďarsko - nemecko - kanadský fyziológ, endokrinológ a komárňanský rodák Hans Selye. Jeho pôvodná definícia ešte z doby tesne pred druhou svetovou vojnou , znie: „Stres je nešpecifická (t.j. nastávajúca po rôznych záťažiach stereotypu) fyziologická reakcia na akýkoľvek nárok na organizmus kladený.
Skupina psychológov Ladislav Ďurič, Viliam S. Hotár a Jozef Pastier uvádza: „Stres – nadmerná záťaž i stav prejavujúci sa špecifickou adaptačnou reakciou, ktorou sa mobilizuje odolnosť organizmu(rezistencia) najmä produkciou tzv. adaptačných hormónov (kotosteroidy, adrenokortikotropný hormón a i.)“.

Typy stresu 
Pozitívny a negatívny stres
Stres nemá vždy len negatívne účinky na človeka. Existuje stres, ktorý pôsobí na človeka pozitívne a stimuluje ho k lepším výsledkom.
Negatívny stres je nadmerný, dlhotrvajúci, ktorý môže mať škodlivý účinok na duševné, fyzické a duchovné zdravie. Ak sa ponechá bez riešenia, pocitu hnevu, frustrácie, strachu a smútku generované stresom môžu vyvolať rôzne ochorenia. Odhaduje sa, že stres je najbežnejšou príčinou chorôb a neduhov, ktoré sú dôvodom vyhľadávania praktického lekára až v 80 percentách všetkých návštev pacientov. Stres je faktorom, ktorý sa čiastočne podieľa na pomerne málo závažných stavoch ako sú bolesti hlavy, tráviace ťažkosti, kožné prejavy, nespavosť, vredy, hrá však aj dôležitú rolu v hlavných príčinách úmrtia v západnom svete – pri rakovine, kardiovaskulárnych ochoreniach, respiračných chorobách, zraneniach pri nehodách, cirhóze pečene a samovražde.

Pozitívny stres je veľmi dôležitý pri vyvolávaní motivácie a poskytovaní informácií, ak jeho stimulácia prebieha v náročnej situácii. Napätie a vzrušenie sú potrebné, aby sme sa mohli tešiť z mnohých životných situácii, bez ktorých by bol život poriadne nudný. Stres tiež vyvoláva pocit naliehavosti a čulosti, ktoré sú potrebné na prežitie v ohrození, napríklad keď prechádzame cez cestu v rušnej premávke alebo šoférujeme v zlom počasí. Nadmerné uvoľňovanie v takýchto situáciách by mohlo mať smrteľné následky.

Stres chcený a predlžovaný
Stres chcený – (international/calculated stress) úmyselný, vyvolávaný výnimočnosťou navodenej situácie (skok padákom, vysiľujúca vysokohorská túra, hlbinné potápanie aj) vyvoláva stav zmeneného vedomia, prekročenie doterajších hraníc možností, miest sebadôvery pre ďalší život.
Stres predlžovaný – (prolonged stress) s prolongovaným, preťahovaným, čím dlhšie trvácim, tým väčšia pravdepodobnosť psychosomatického ochorenia.