Cieľ - predstavuje smerovanie k produktu, predpokladaný výsledok výchovného pôsobenia.

Ciele výchovnej dramatiky boli prvýkrát formulované v USA začiatkom 20. storočia (formulovala ich Winifred Wandová, zakladateľka hnutia tvorivej dramatiky):
1. dať deťom príležitosť ku kontrolovanému emocionálnemu vybitiu,
2. poskytnúť každému dieťaťu priestor pre sebavyjadrenie v umení,
3. povzbudzovať a viesť tvorivú obrazotvornosť dieťaťa,
4. dať mladým ľuďom príležitosť vyvíjať sa v sociálnom porozumení a spolupráci,
5. poskytnúť deťom skúsenosť samostatného myslenia a vyjadrenia vlastných myšlienok bez strachu.

Ciele sú konkretizované do čiastkových úloh, v jednotlivých oblastiach celkového rozvoja osobnosti dieťaťa:

Kognitívna oblasť (poznávacia):
1. rozvíjať a obohacovať poznávacie schopnosti (obrazotvornosť, predstavivosť, fantáziu), podporovať, uplatňovať intuíciu, všestranne pôsobiť na rozvoj tvorivosti,
2. vytvárať príležitosť a viesť k samostatnému, osobitnému, hodnotiacemu mysleniu, k ochote a schopnosti s istotou, kultivovane vyjadrovať svoje myšlienky

Afektívna oblasť (postojová):
1. tvorivá dramatika dáva príležitosť k legitímnemu spôsobu ventilovania citov, k výmene rolí a tým aj rôznych postojov a citov,
2. formovanie a ovplyvňovanie vzťahov v skupine, ich fungovanie a kvalita.

Psychomotorická oblasť
rozvoj pohybovej kreativity, schopnosti spájania pohybu s predstavivosťou, rozvíjanie intuitívneho pohybu, osvojovanie priestorového cítenia, tempa, dynamiky pohybu

úlohy sú v rôznych metodikách výchovnej dramatiky rôzne formulované, triedená a zoskupované

Ciele a úlohy výchovnej dramatiky nadobúdajú zmysluplnú konkretizáciu vo formách procesu: