osobnosť=samoregulovaný systém, kombinácia charakteristiky a vplyvu sociálneho prostredia; Hippokratova typológia (sangvinik, cholerik, melancholik, flegmatik), Jungova tipológia: (extrovert, introvert), tipológie zanedbávajú interindividuálne rozdiely ; osobnosť – opis pomocou čŕt, vlastností, schopností - rozumové a špeciálne (verbálne, priestorovej predstavitosti, numerické, percepčnej pohotovosti, pamäťové, psychomotorické, umelecké), najvýznamnejšia schopnosť – inteligencia (=kapacita primeraného prispôsobenia sa v situáciách); tvorivosť – súčasť inteligencie; výskyt inteligencie – podlieha zákonitostiam normálneho (Gaussovho) rozloženia, úroveň sa stanovuje pomocou inteligenčných testov a vyjadruje sa pomocou inteligenčného kvocientu IQ, súbor schopností pre určitú činnosť=nadanie (talent); mentálne postihnutia (debilita, inbecilita, idiocita) – formy vrodené alebo nedostatočné sociálne prostredie (sociálna slabomyseľnosť) alebo demencia (- poškodenie počas života – po poškodení mozgu – úraz, alkoholizmus, drogy, starobe – úbytok intelektu); osobnosť má dynamický charakter – existencia vnútorných dynamizmov ak chceme rozumieť ľuďom; motivácia správania (patrí medzi dynamizmy)r – dôvody;

správanie človeka je viacnásoben determinované (podmienené) – to isté správanie zapríčinené viacerými motívmy, ten istý motív rozličné správanie; homeostatické (rovnovážne) modely motivácie – vychádzajú z predstavy nedostatku alebo potreby vybitia; konflikt – situácia boja 2 alebo viacerých motívov (priťahovani sa alebo vyhýbania sa pri viacerých alternatívach); motivácia činnosti: vedomá a nevedomá; motivačné faktory: potreby; primárne fyziologické potreby – pri prežití jedinca (kyslík, potrava, sex) – výskyt vo všetkých spoločnostiach a kultúrach, sekundárne (základ návyku - alkoholizmus, narkománia) ; triedenie potrieb: Cattel – potreby sebazaprenia, Maslow – hierarchiu potrieb, sebaaktualizácia; ďalšie motivačné faktory: záujmy, hodnoty, postoje a hodnotové orientácie – typológie: Morris, Spranger; (vytvárajú životný štýl, v kt. sa odráža hierrchia hodnôt ním uznávaným; primárna hodnota – zdroj všetkého ľuds. konania (podľa: S. Freud –túžba po slasti, A- Adler – túžba po moci, E. Frenkl – túžba po zmysle života);) - ; empatia (vciťovanie sa do cítenia druhých); emócie (city) –vlastnosť polarita; stenické emócie – k aktivácii človerka, ambivalencia – k objektu emócií prežíva človek protikladné emócie; nezvládnutý afekt – strata kontroly nad situáciou; patický afekt – strata vedomia; nálady – dlhoprebiehajúce stavy rovnakého zafarbenia povznesená, depresívna, podráždená); naučiť sa ovládať afekty – súčasť kultivácie emociálneho života (pestovanie vyšších citov – morálnych, estetických intelektuálnych)