2. Rozpor medzi rolou a statusom
V sociologickej literatúre nie sú vždy tieto pojmy chápané jednotne. Pod sociálnou rolou sa spravidla myslí chovanie zodpovedajúce určitej pozícii v spoločnosti (napr. pozícia lekára, manžela, otca, syna, priateľa, spolupracovníka). Pod pojmom sociálny status môžeme chápať súbor práv a povinností, ktoré určujú postavenie jedinca v spoločenskej hierarchii. Medzi rolou a statusom je zrejme značná korešpondencia: práva a povinnosti, ktoré jedincovi spoločnosť pripisuje, predstavujú celok v súlade s chovaním, ktoré od neho v určitom postavení očakávajú.
V jednoduchších spoločnostiach je medzi rolou a statusom zrejme zhoda. Postavenie jedinca je spravidla presne určené vekom a spoločenským postavením. V súčasnej zložitej a rýchle sa meniacej spoločnosti sa však postavenie jedincov často prenikavo a nepredvídane mení a medzi rolou a statusom vzniká niekedy väčší, inokedy menší rozpor. To sa týka práve z veľkej miery dospievajúcich: od tých, ktorí sp už fyzicky skoro úplne zrelí sa očakáva vyspelé a plne zodpovedné postavenie (rola „dospelého“), pritom je však ich status v mnohých ohľadoch nízky (predpokladá sa závislé „detské“ postavenie – poslušnosť, vnútorná kontrola, ukladajú sa im často rovnaké obmedzenia ako deťom). To platí viac-menej pre skupiny mladistvých, u nich sa hranice sociálnej zrelosti spolu s ekonomickou samostatnosťou posúvajú do vysokého veku (napr. u študentov).

Neistotu v definícii role a v priznávaní zodpovedajúceho statusu prehlbujú ešte iné okolnosti. Tak napr. pri vymedzení role dospievajúcich sa často vychádza ďaleko skôr so zameraním na budúcnosť (cieľ sa vidí v príprave na funkciu v dospelosti) než z ich prítomných potrieb a záujmov. Dlhý interval medzi učením a možnosťou využiť naučené oslabuje motiváciu k učeniu a vyvoláva nezriedka i odpor voči tlaku školy a rodiny. Predovšetkým však k tomuto rozporu medzi rolou a statusom prispieva nejednotnosť v názoroch medzi jednotlivými vychovávateľmi (rodičia, učitelia) a medzi postupmi vychovávateľa v rôznej dobe. Chýba jasná definícia postavenia v dobe, keď vychovávateľ nevie, či má s dospievajúcim zaobchádzať ako s dieťaťom, alebo ako s dospelým – a tak vzniká nejasný dojem akéhosi „medzistatusu“ a „medzirole“. Nejednotnosť medzi rôznymi rodinami mladiství pozorne sledujú a zväčšujú svoju nespokojnosť a pobúrenie proti obmedzeniam, ktoré pokladajú za nespravodlivé.

3. Rozpor medzi hodnotami mladšej a staršej generácie
Prevratné technické, vedecké i spoločenské zmeny so sebou prinášajú stále častejšie rozdiely v názoroch, hodnotách a postojoch generácii, ktoré vzrastali y celkom iných podmienok a ťažili z iných skúseností. Staršia generácia má tendenciu zakladať na predošlých hodnotách, ktoré sa pre ne stali jedine platným meradlom. Nová generácia si zbiera vlastné skúsenosti a odmieta prijať staré merítka za platné. Starší sa tak stávajú „strážcami tradície“, mladí odmietajú ich normy ako prekážku v pokroku.
Pritom však na druhej strane došlo k zblíženiu vzájomného prístupu generácii uvoľnením patriarchálnej štruktúry rodiny a rozbitím autoritatívneho princípu vo výchove. Odmieta sa „generačný konflikt“ ako nutný a ukazuje sa na to, že viac záleží na porozumení, tolerancii a názorovej pružnosti.