4. Rozpor medzi hodnotami rodiny a dnešnej spoločnosti
Rozpor medzi charakterom citových vzťahov v rodine a v širokej spoločnosti je predovšetkým príčinou konfliktov behom celého vývoja dieťaťa, ale v dospievaní sa stáva často kritickým. Dospievajúci už nie je tak jednoznačne viazaný na normy a hodnoty svojich rodičov a stále častejšie ich kriticky posudzuje. Aj napriek tomu je na svojich rodičoch v mnohých ohľadoch závislý. V diskusiách so svojimi kamarátmi a priateľmi stále častejšie zrovnáva, vzdoruje a revoltuje. I tak platí, že rodičia, ktorí presadzujú svoje názory a pravidlá chovania silou moci, vyvolávajú skôr odpor a brzdia vývoj dospievajúceho na vyššiu úroveň morálneho posudzovania a jednania.

Obdobie dospievania je teda v našom sociálnom prostredí v mnohých ohľadoch veľmi náročné a niekedy i konfliktné. Prispôsobenie výchovného prístupu zvláštnostiam tohto obdobia nie je ľahké, pri rýchlych spoločenských zmenách i rodičia sami prežívajú v tomto značnú neistotu. I dospievajúci potrebuje isté pevné a dôsledné vedenie, ale odlišné od vedenia dieťaťa. Je nutné poskytnúť mladému človeku taktné vedenie, ale pritom dostatok voľnosti pre rozhodovanie. Rodičia by mali mať v tejto dobe dostatok trpezlivosti a tolerancie pre citové výkyvy dieťaťa, zaistiť mu väčšiu príležitosť ku skutočnej intimite a podporovať všetky jeho pozitívne aktivity. Na začiatku tohto obdobia je potrebné niekedy pomôcť dospievajúcemu i pri úprave denného režimu s ohľadom na unaviteľnosť mladistvých.
Niekedy sú rodičia znepokojení určitým odcudzením dieťaťa a prajú si, aby sa im so svojimi starosťami viac zverovalo. Toho však nikdy nie je možné dosiahnuť nátlakom a vyzvedením. Je veľmi dobré vedieť počúvať v každej chvíli (i keď práve „nemám čas“), dávať najavo trvalý záujem o informáciu v atmosfére dôvery (bez vnucovania a napomínania). Rodičia by sa mali v tejto dobe usilovať predovšetkým o porozumenie svojmu dospievajúcemu dieťaťu a podporiť ho pri hľadaní preňho základných hodnôt, nájdenie osobnej orientácie a životných cieľov, teda pri vytváraní zrelého prepojenia.

Mimoriadne dôležité je predovšetkým uznanie jeho vlastných silných stránok a jeho hodnoty pre druhých. Dôležitá je i podpora emancipačných snáh dospievajúceho dieťaťa, podpora spoločenských kontaktov, ktoré mu umožňujú nachádzať nové vzťahy. Vymedzenie jasných hraníc chovania s dostatkom voľnosti pre samostatné rozhodovanie je zvlášť obtiažne u dospievajúcich s problémami v chovaní alebo so zdravotným oslabením či postihnutím, ale práve u nich je schopnosť rodičov vyhnúť sa nadmernému ochraňovaniu i opačnému extrému autoritatívnych prístupov rozhodujúci.
Citová oblasť je stabilizovanejšia než v období puberty, ale celková vyrovnanosť a schopnosť zaujať zodpovedný postoj k životu sa objavuje až koncom tohto obdobia. Mnohí rodičia sa spočiatku nevedia zmieriť s tým, že si ich dieťa našlo partnera. Ak sú rozumní, nezľahčujú jeho zamilovanosť a nebránia mu stretávať sa s ním. Naopak, stávajú sa jeho priateľmi a poradcami, lebo dospievajúci v tomto období ešte veľmi potrebuje pomocnú ruku skúseného dospelého človeka. Osobný príklad rodičov a ich spoločné rozhovory s dieťaťom sú tou najlepšou výchovnou metódou. Je dobré, ak si rodičia vedia priznať svoje chyby a omyly a práve na nich ukázať, že v niektorých situáciách je možné voliť aj inú, lepšiu cestu. Mali by si zachovať rozvahu a tolerovať nepodstatné činy, ktoré neubližujú, ani neboli vykonané so zlým úmyslom. Dospievajúcemu treba predovšetkým veriť, nerobiť z neho neschopné a nesamostatné dieťa. Ak sa objavia problémy, treba mu pomôcť riešiť ich, ale takým spôsobom, ktorý nezraní, len objasní podstatu chyby a zdôvodní prípadný spôsob nápravy.

Výchova dieťaťa je neľahká vec. V určitom momente však dosiahne štádium, keď vychovávaný natoľko dospeje, že už nepotrebuje pomoc rodičov, ale, naopak, sám – s veľkou ochotou, úctou a láskou – sa začne starať o vlastné deti i o svojich starnúcich rodičov.