Cieľom autorkinho príspevku bolo stručne sa zaoberať základnými charakteristikami psycholingvistiky, jej vznikom, vývinom a súčasným stavom vedeckého bádania vo svete i u nás.

Charakteristika psycholingvistiky
Psycholingvistika je veda zaoberajúca sa psychologickými zákonitosťami osvojovania, rozvíjania a používania reči ako prostriedku komunikácie, získavania a odovzdávania informácií. Stala sa tematicky rozvetvenou disciplínou zahrňujúcou okruhy ako produkcia, percepcia a porozumenie reči a myslenia, vzťah jazykovej kompetencie a performancie, osvojovanie materinského jazyka, vývin detskej reči, poruchy reči a ich terapia, osvojovanie cudzích jazykov a i.
Autorka, zo svojho pohľadu, chápe psycholingvistiku ako psychológiu osvojovania, učenia sa a vyučovania cudzích jazykov, ktorá sa zameriava na vedecko-teoretické skúmanie mentálnych štruktúr a procesov jedinca učiaceho sa cudzie jazyky a faktorov, ktoré tento proces ovplyvňujú ako aj aplikáciu týchto poznatkov do procesu vyučovania cudzích jazykov. V otázkach osvojovania cudzích jazykov sa psycholingvistika prelína so psychológiou učenia sa cudzích jazykov.
Dnešná psycholingvistika je súčasťou širokého myšlienkového priestoru, jej napredovanie je podmieňované vývinom poznanie v ďalších vedných disciplínach (lingvistické a psychologické disciplíny, sociológia, neurológia, filozofia, teória informácií,...).

Vývin psycholingvistiky
Psycholingvistika bola ustanovená ako samostatné vedné odvetie v roku 1953. Jej vývoj je charakteristický striedaním dominujúcich teoretických koncepcií, pričom každá nová koncepcia alebo odmietala východiská a závery koncepcie predchádzajúcej, alebo k predmetu svojho skúmania pristupovala z iného zorného uhla, preceňovala význam niektorých javov, nachádzala nové súvislosti. Tieto vývinové tendencie sa premietali aj do teórie vyučovania cudzích jazykov, kde spôsobovali i spôsobujú nestabilitu teoretických východísk a striedanie moderných prístupov k výučbe cudzích jazykov.
Štúdium psycholingvistiky spočíva v získavaní overených poznatkov a informácií, v oboznamovaní sa s rôznymi hypotézami, dohadmi, protichodnými názormi, smermi teoretického myslenia a v nachádzaní množstva podnetov na experimentovanie, bádanie. Medzi najvýznamnejších vedeckých pracovníkov, ktorí prispeli ku vzniku psycholingvistiky patria Cook, Ellis, Gardner, Chomsky, Krashen, Leonťjev, Lightbown, Piaget, Rutherford, Vygotsky, White a ďalší.

Rozvoj psychológie učenia sa a vyučovania cudzích jazykov
K prudkému rozvoju psycholingvistiky a k intenzívnemu bádaniu v oblasti psychológie učenia sa a vyučovania cudzích jazykov viedli 3 hlavné okruhy faktorov:
1. V povojnovom období sa prudko rozmáhalo štúdium cudzích jazykov a s tým súvisiace teoretické skúmanie v rámci príslušných vedných odvetví ako lingvistika, pedagogika, psychológia, sociológia. Dôsledkom hromadenia množstva nových poznatkov, ktoré presahovali rámec danej vedy, bolo postupné zbližovanie vied a následne vznik psycholingvistiky ako interdisciplíny.
2. Ďalším faktorom bolo prirodzené smerovanie vedecko-teoretického myslenia a bádania. Jednotlivé vedné odvetvia poskytovali bohaté poznatky, mnohé javy boli dôkladne preskúmané, teoreticky rozpracované. Menej bol skúmaný ich vzájomný vzťah, pôsobenie a spracovávanie javov v psychike učiaceho sa jedinca. V tejto súvislosti vystupujú do popredia otázky:
a)Je didaktika len deskriptívna, a preskriptívna alebo uprednostňuje kauzálny prístup? Je vysvetľované prečo a kedy voliť dané prístupy a metódy so zreteľom na psychiku učiaceho sa jedinca?
b)Lingvistické odvetia poskytujú relatívne komplexný systém poznatkov o príslušných lingvistických javoch. Je však známe, ako sa tieto javy osvojujú, spracovávajú a uchovávajú v psychike a ako sa vybavujú a aktivizujú?
c)Pedagogická psychológia a psychológia poskytujú množstvo poznatkov o učiacom sa jedincovi, o procese učenia sa a vyučovania. Sú však známe osobitosti špecifického procesu učenia sa cudzích jazykov?
d)Hodnotenia výsledkov učenia sa cudzích jazykov je metodicky dobre rozpracované. Sú však volené metódy validné a reliabilné? Poskytujú obraz skutočne korešpondujúci so stavom v psychike študenta?
3. Ku vzniku psycholingvistiky viedlo aj sústavné hľadanie nových efektívnejších spôsobov výučby cudzích jazykov. Zo všetkých komponentov tohto procesu je najdynamickejšou, najkomplikovanejšou a najmenej preskúmanou oblasťou práve učiaci sa jedinec. Budúcnosť zefektívňovania učenia sa cudzích jazykov je v skúmaní a odhaľovaní zákonitostí psychiky študenta v súvislosti s učením sa cudzích jazykov.

Psycholingvistika u nás
V našej krajine i v Čechách nemá psycholingvistické bádanie veľkú tradíciu. Neexistuje pracovisko, ktoré by sa systematicky venovalo skúmaniu psychologických základov osvojovania a učenia sa cudzích jazykov. Na niektorých filologických či psychologických pracoviskách sa viacerí odborníci venovali skúmaniu otázok psycholingvistiky, psychológie učenia sa a vyučovania cudzích jazykov (Gavora, Chodera, Horecký, Hendrich, Málíková, Mikulajová, Nebeská, Repka, Strnadová, Učeň,...).
Pre ďalšie smerovanie by bolo potrebné čo najviac sprístupniť našim vedeckým pracovníkom aj učiteľskej verejnosti súčasný stav vedeckého poznania vo svete. Vo svojej vedecko-výskumnej činnosti by takto mohli priamo nadväzovať na daný stav poznania a prispieť k celosvetovému napredovaniu. Učitelia cudzích jazykov by mohli využívať psycholingvistické poznatky pre zefektívňovanie svojej práce a poskytovať cenný materiál pre ďalšie napredovanie teoretického poznania. Dôležitou úlohou je adaptovať a konkretizovať všeobecne platné poznatky, princípy a zákonitosti na špecifické podmienky Čiech a Slovenska, zohľadňovať naše kultúrne osobitosti, špecifiká mentality a osobnosti našich študentov cudzích jazykov.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk