Okrem toho existuje prostitúcia príležitostná (kedy prostitútka alebo prostitút hradí svoje mimoriadne výdaje alebo náklady na luxusné potreby), prostitúcia spojená s vytváraním stabilnej, sociálne uzavretej a pomerne malej klientely.
Zvláštna forma prostitúcie je spojená s inštitútom „vydržovanej“ ženy (muža). Literárny názov pre svet noblesných prostitútok a ich ctiteľov je „polosvet“. Polosvet je i eufemistické označenie kolektivít, u ktorých sa predpokladá, že erotické kontakty a poskytovanie sexuálnych úsluh mužmi a ženami sú súčasťou profesie alebo uľahčujú cestu k spoločenskému úspechu. „Pojem je odvodený z názvu divadelnej morality A.Dumasa ml. - Demimonde z r.1855, v ktorej autor demonštroval životné osudy žien, ktoré svojím správaním prekračovali zásady viktoriánskej morálky.

V jeho pojatí je demimondéna - teda dáma polosveta - ovládaná sexom natoľko, že porušuje pravidlá spoločnosti do tej miery, že sama seba deklasuje, teda vyraďuje dočasne alebo natrvalo z vrstvy, ku ktorej patrí.“ (Sociální deviace, 1994, s. 62.) Od slušných žien ju oddeľuje verejný škandál, od prostitútok fakt, že za pohlavný akt neprijíma peňažnú odmenu. Typickou demimondénou bola vydatá žena, ktorá utiekla so svojím milencom a žila v sociálnom vákuu, z ktorého na jednej strane vedie cesta k zpätnému prijatiu do spoločnosti, na strane druhej sa otvára možnosť postupného včleňovania sa do sveta profesionálnej prostitúcie.
Pojem demimondéna nadobudol postupne i iné významy. Označuje ženu rozhodujúcu samostatne a nezávisle na spoločenských konvenciách o svojom citovom a sexuálnom živote, ženu vydržovanú milencami či priateľmi, prostitútku. Patrí sem hlavne vrstva prostitútok, ktoré sú schopné intelektuálne, kultúrne i sociálne zvládnuť svoju rolu natoľko, že okruh svojich klientov obmedzujú na minimum, pracujú s vysokým ziskom, žijú životom tzv. lepšej spoločnosti a vystupujú viac ako spoločnice, hostiteľky či inšpirujúce priateľky než ako prostitútky. Vydržovanie týchto žien je ešte doteraz v určitých kruhoch otázkou spoločenskej prestíže a plní funkciu demoštratívnej spotreby.

Svet prostitúcie je sociálne diferencovaný, zahrňuje osoby dosahujúce značných príjmov i osoby žijúce v biede, úpadku, chorobách.
Okolo prostitúcie sa utvára rad špecifických legálnych či nelegálnych profesií, v ktorých osoba poskytujúca sexuálne služby predstavuje len jeden z článkov zložito rozvetvenej štruktúry. Tá obvykle zahŕňa ochráncu, majiteľa nevestinca, kupliara, obstarávateľa špecifických pomôcok, osoby, ktoré ťažia z toho, že prostitúcia nie je spoločnosťou tolerovaná vôbec, alebo len z časti. Sama prostitútka a práve tak i jej klienti bývajú často vydieraní, vytvára sa okolo nich atmosféra príživníctva, morálneho rozkladu, a to obyčajne tým viac, čím viac je prostitúcia etiketizovaná.

3. Príčiny vzniku prostitúcie
Motívy, ktoré vedú k prostitúcii, sú rôznorodé, len výnimočne vyplývajú zo silného sexuálneho apetítu. Klasicky sa uvádza vplyv zlých sociálnych podmienok, predovšetkým chudoby a morálneho rozvratu rodiny. Dnes však stále viac narastá počet prípadov, kedy sa prostitúciou zaoberajú osoby relatívne dobre situované a vychádzajúce z dobrých sociálnych podmienok. Motívom prostitúcie je v týchto prípadoch snaha získať luxusné výrobky, konvertibilnú menu, zaujímavé kontakty (napr. do zahraničia), poprípade sa i výhodne vydať. Mnoho autorov zdôrozňuje význam labellingu, odhaľuje v etiológii prostitúcie i motívy protestu a pomsty.

Najčastejším typom prostitúcie je heterosexuálna prostitúcia. V starších, ale i v súčasných sociologických a kriminologických teóriách je prostitúcia žien interpretovaná prevažne jednostranne ako:
-výraz prirodzenej biologickej a morálnej menejcennosti ženy voči mužovi (Lombroso, Ferrero),
-zvláštna deviácia nahradzujúca u žien vrodenú kriminalitu mužov,
-hraničný prejav prirodzeného obsahu ženskej úlohy (Merton),
-dôsledok tradičnej podriadenosti ženy mužovi (E. Brokling, C. Stimpson)
-a ako dôsledok biologickej (tiež genetickej) alebo psychickej patológie niektorých žien. (Sociální deviace, 1994, s. 75.)
Zo sociologického hľadiska je prostitúcia i jednou, i keď extrémnou formou zhodnocovania individuálneho, osobnostného kapitálu (sex appealu), od ktorej vedie rad medzistupňov až k manželstvu, a ktoré môžu byť charakterizované ako ekonomické zhodnotenie sexuality.
Špecifickým typom niektorých súčasných teorií býva prostitúcia všeobecne interpretovaná ako výmenný obchod, zmena hodnôt, ekonomický vzťah medzi zákazníkom a predávajúcim, i ako zamestnanie.