7. Prohibícia, reglementácia, abolicionizmus

Počas historického vyvoja sa vyprofilovali tri základné legislatívne systémy, upravujúce prostitúciu:
1.) Systém prohibície jednoznačne zakazuje prostitúciu a jej
organizáciu, stavia sa proti výnosom z prostitúcie, existencii verejných domov a registrácii prostitútok, ochraňuje verejný poriadok a morálku. Represia je namierená proti všekým organizáciám prostituujúcich, proti miestam prevádzkovania, proti prostituujúcim sa osobám a kupliarom. Realizácia prostitúcie je považovaná za delikt, rovnako ako pasáctvo. „V niektorých štátoch USA boli pokusy penalizovať aj klientov prostitúcie. Tento systém prevláda v krajinách USA, na severe Afriky a vo východnej Ázii.“ (Kolenčík, 1997, s. 41.)

2.) Reglementácia je forma akceptujúca prostitúciu v definícii
„nevyhnutného zla“ ako sociálneho produktu. Prostitúcia reprezentuje nebezpečenstvo pre morálku a verejný poriadok. Systém predstavuje reguláciu prostitúcie verejnými úradmi a pochádza z doby Napoleóna. Bol zriadený kvôli ochrane armády, ktorá sídlila v rôznych kolóniách ríše, pred rozširovaním pohlavných chorôb. Administratívnu formu zaviedlo Francúzsko, a preto sa systému hovorí tiež „francúzsky systém“. Prostitútky sa zdržovali iba vo verejných domoch a boli pravidelne lekársky vyšetrované. V súčasnosti existujú dva systémy reglementácie:
-prvý, klasický, kde sú povolené verejné domy a je povinná registrácia na polícii a povinné lekárske prehliadky. Tajná prostitúcia a pasáctvo sú trestané.
-druhý, neoreglementácia, kde verejné domy nie sú legitímne, ale všetky prostitútky musia byť registrované na oficiálnych úradoch.
Reglementácia sa uplatňuje v Holandsku, Nemecku, Veľkej Británii a vo viacerých krajinách Južnej Ameriky.
3.) Abolicionizmus ako hnutie založila v druhej polovici 19. st. v Anglicku Jozefína Butler. Cieľom hnutia nebolo zrušenie samotnej prostitúcie, ale zrušenie úradnej kontroly nad ňou. „Podľa abolicionistov bolo postavenie prostitútky vo verejných domoch na úrovni otroctva a profitovanie z nej bolo vykorisťovaním človeka.“ (Kolenčík, 1997, s. 41.)

V súčasnosti predstavuje tento smer akceptáciu prostitúcie ako prejav vlastného správania. Tento systém sa vyskytuje vo viacerých štátoch, ale v rôzne modifikovaných podobách. Miesta na vykonávanie prostitúcie sú zakázané ako aj organizácie prostituujúcich. Postihované je pasáctvo a rôzne prejavy súvisiace s poškodzovaním ľudských práv (obmedzovanie slobody, násilie, ublíženie na zdraví,…) v zmysle trestnej legislatívy jednotlivých krajín. Klienti sú anonymní. Abolicionizmus je uplatňovaný v Belgicku, Francúzsku, Španielsku, Portugalsku, Taliansku, Fínsku, Nórsku, Rumunsku, Brazílii a v Slovenskej Republike.

8. Prostitúcia v dielach literátov
8.1. Kámasútra
MALLANÁGA VÁTSJÁJANA, autor zatracovného diela KÁMASÚTRA, reprezentuje jeden z odlišných názorov na prostitúciu žien. Jeho postoj bol formovaný atmosférou obdobia ešte spred nášho letopočtu, kedy prostitúcia nebola chápaná ako niečo mimoriadne či poburujúce. Skôr naopak - bola veľmi žiadaná a uznávaná.
Indickí bádatelia predpokladajú, že Vátsjájana žil pravdepodobne v Západnej Indii, v krajine Avantí, ktorá bola začiatkom nášho letopočtu strediskom literárneho života, v čase mieru a blahobytu, keď v bohatých mestách žilo mnoho nič nerobiacich vznešených svetákov, užívajúcich slasti feudálneho života.
Kámasútra, ako obraz spoločenského života dávnych čias, vznikla podľa sanskrtských bádateľov vo svojej dnešnej podobe asi na začiatku nášho letopočtu. Je čiastočne súhrnom starších spisov, ktorých pôvod sa datuje až do čias okolo 1. st. p. n. l. Avšak približne už pred pol druha tisícročím bola v Indii veľmi rozšírená a dnes niet sanskrtskej knižnice bez Kámasútry.