ÚVOD
Vo svojej práci som sa zamerala na problematiku prostitúcie, ako jedného zo sociálno-patologických javov, vyskytujúcich sa v každej spoločnosti.
Prostitúcia ako taká má svoje rôzne formy, príčiny a sprievodné znaky. Jej základnými charakteristikami, prejavmi a dopadom na spoločnosť ako celok i na individualitu jedinca samotného sa zaoberali už mnohí (sociológovia, psychológovia, antropológovia, kriminalisti,…). Prostitúcia je dennodennou súčasťou života spoločnosti, avšak jej tematika rezonuje a predstavuje nosný pilier i mnohých literárnych a divadelných diel minulosti i súčasnosti.
Na tomto poli sa pokúšam predstaviť náhľad a ponímanie prostitúcie v dielach dvoch významných literátov, ktorých dobové názory spôsobili „sexuálnu revolúciu“ minulosti, avšak častokrát i všeobecné pobúrenie, odsúdenie a cenzúru. Zameriavam sa na stručnú históriu prostitúcie i systémy boja proti nej. V závere uvádzam v súčasnosti platnú legislatívu SR (niektoré jej právne normy), upravujúcu a postihujúcu zločiny k prostitúcii vedúce a s ňou spojené.

…kým bude trvať chemické manželstvo, potrvá aj:
prostitúcia. a pretože: nemôžeme odstrániť manželstvo,
ak sa nemáme vzdať svojej fascinujúcej kultúry,
nemôžeme ostrániť ani: prostitúciu a preto:

musíme spoločne s nimi vymýšľať nové a nové huncúcstva:

účinok býva taký silný...

1. Definícia prostitúcie
Prostitúcia (z lat. prostituere = verejne vystavovať) je „inštitucionalizovaná forma poskytovania sexuálnych služieb za peniaze či z iných pohnútok. Sprievodným prejavom prostitúcie je promiskuita. Častým dôsledkom prostitúcie je potom plná identifikácia sa s rolou a profesionalizácia. V tradícii západným kresťanstvom ovplyvneného myslenia bola prostitúcia chápaná obvykle ako „nutné zlo“ (Tomáš Akvinský, Augustin), pretože vždy existovali radikálne prúdy, úplne a zásadne prostitúciu odmietajúce z morálneho i pragmatického hľadiska.“ (Sociální deviace, 1994, s. 74.)

2. Rozdelenie prostitúcie
Kultúrna antropológia rozlišuje:
A prostitúciu nábožensko-rituálnu, resp. chrámovú, kedy je sexuálny styk súčasťou náboženského obradu, súčasťou služby bohom a demonickým silám (je známa hlavne zo starovekej Asýrie). Prevažná časť bádateľov ju ale za prostitúciu nepovažuje.
B prostitúciu tvoriacu súčasť ceremoniálu prijatia hosťa v dome - hlava rodiny umožňuje hosťovi pohlavný styk s vlastnou ženou, dcérou či metresou na dôkaz úcty a vážnosti (výmena žien v pohlavnom akte je tiež súčasťou mnohých rituálov pobratrenia sa, a to nielen u prírodných národov). Ani v tomto prípade však nejde o prostitúciu v pravom slova zmysle.
C ekonomicky a sociálne podmienenú prostitúciu, kedy poskytovanie sexuálnych služieb tvorí základný alebo doplnkový zdroj príjmov, resp. prostriedok dosahovania spoločenského úspechu.

Prostitúciou sa obvykle rozumie prostitúcia ženská, existuje ale (a v niektorých regiónoch dokonca prevláda) i prostitúcia mužská a detská. Náplň a prestíž rolí spojených s prostitúciou, jej formy a organizácia sa mení len zvoľna. Skupinovo a historicky je premenná i miera tolerancie k tomuto javu.
„Klasickou formou prostitúcie bola a je prostitúcia verejne predvádzaná v špeciálnych zariadeniach (nevestincoch), poprípade prostitúcia pouličná, kedy prostitútky vyhľadávajú svojich zákazníkov na verejnom priestranstve a samotný sexuálny akt sa odohráva buď v byte alebo (častejšie) v hoteloch. Obe formy sú v zásade komplementárne - tam, kde došlo k obmedzeniu prostitúcie uskutočňovanej v nevestincoch (napr. v Nemecku minulého storočia), došlo k rozmachu pouličnej prostitúcie, a naopak.“ (Sociální deviace, 1994, s. 74.) Prostitútky boli väčšinou pod priamou policajnou a zdravotnou kontrolou, tvorili súčasť priemyslu voľného času.