Deti sa sluchovou výchovou učia:
- vnímať hudobné i nehudobné zvuky,
- reagovať na zvukový podnet,
- vnímať vibrácie hmatom i sluchom,
- poznať a rozlišovať bicie a rytmické nástroje (so zrakom a bez zraku)
- rozoznať, kedy hudba znie a kedy neznie,
- vnímať a rozlišovať rýchle a pomalé tempo,
- vnímať a rozoznávať silu zvuku (hudby),
- vnímať a rozlišovať dlhý a krátky zvuk,
- rozlíšiť počet zvukov (málo – veľa),
- lokalizovať zvuk, určiť jeho zdroj,
- počúvať hudbu (zrakom, hmatom, sluchom),
- vnímať a rozlišovať rečové prejavy. (Program výchovnej práce. 1995, s.37.)
U ťažko sluchovo postihnutých, ako aj u nedoslýchavých detí, treba najskôr vzbudiť záujem a pozornosť o akustické javy, o hovorenú reč. Dieťa sa musí naučiť vnímané akustické javy spoznať, rozlišovať, znovuspoznať a vedieť akustické vnemy a zážitky v určitých situáciách k predmetom a javom priradiť. Nakoniec sa má dieťa naučiť počuté slová a odlišné akustické javy porovnávať a zovšeobecňovať.
Sluchové cvičenia:
- chôdza podľa rytmu bubna, rozpoznávanie zvukov hudobných nástrojov a hračiek, zvukov rozozvučaných predmetov a hlasov zvierat, určovanie zvukovej hračky na obrázku na základe počutia, rozozvučanie hudobných nástrojov a zvukových hračiek, prekladanie predmetov z jedného miesta na druhé na zvuk bubna, rozlišovanie slov podľa zvuku bez odzerania, využívanie magnetofónových nahrávok každodenných zvukov života (buchnutie dverí, zvuk idúceho auta, krik) s možnosťou zvýšenia intenzity zvuku. (Program výchovnej práce. 1995, s.38.)
Rytmicko-pohybová výchova
U detí s poruchami sluchu sa vytvorili základné biologické rytmy, ktoré môžu byť východzou bázou pri budovaní rytmu reči, rytmu motoriky a rytmu kultivovaného pohybu. Keďže sa rytmus realizuje v rôznorodých formách pohybu, je potrebné vychádzať zo sústavného vytvárania a upevňovania stereotypu uvedomeného spájania rytmu s pohybom. Vnímanie rytmu je sprostredkované prostredníctvom sluchovej, zrakovej, taktilnej, pohybovej a vibračnej stimulácie. „Systematickým uplatňovaním prvkov rytmicko-pohybovej výchovy sa vytvára pohybová harmónia, odstraňuje sa pohybová strnulosť, neskôr sa rytmicko-pohybové prvky trasponujú do pohyblivosti artikulačných orgánov, rytmizácie vdychu a výdychu a vytvára sa možnosť pre budovanie modulačných faktorov reči v neskoršom veku.“ (Krahulcová-Žatková, 1993, s. 91.)
Všetky rytmicko-pohybové cvičenia vychádzajú z dvoch základných princípov:
vzbudzovanie sluchovej pozornosti, vytváranie asociácie medzi zvukom a výkonom (pohybom, určitou činnosťou),
uskutočňovanie rytmického pohybu podľa zvukového podnetu.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Senzomotorika
Dátum pridania: | 22.08.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | lindus | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 093 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 8.7 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 14m 30s |
Pomalé čítanie: | 21m 45s |
Zdroje: CLARC, D.M., MARSCHARK, M., KARCHMER, M.: Context, Cognition, and Deafness. Gallaudet Universitz Press, Washington, D.C., 1992. , HOESCH, U., DING, H.: Sensomotorisches Vorschulprogramm fur behinderte Kinder. Heidelberg, J. Groos, V. 1978., JANÁKOVÁ, L.: Rozvíjanie senzomotorických schopností. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 26, 1992, č. 3, s. 1-3., JUKLIŠKOVÁ, Z., BRESTOVSKÁ a kol.: Pohybové hry detí predškolského veku. SPN, Praha, 1984., KÁBELE, J., DVOŘÁKOVÁ, H.: Pohybově rozvíjecí programy pro sluchově postižené děti preškolního věku. Teorie a praxe speciální pedagogiky 2, 1989/90, s. 214 – 222., KRAHULCOVÁ – ŽATKOVÁ, B.: Pedagogika sluchovo postihnutých. PdF UK. Bratislava, 1993. , LEONHARDT, A.: Úvod do pedagogiky sluchovo postihnutých. Sapientia, Bratislava, 2001.