referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Adriána
Streda, 26. júna 2019
Senzomotorika
Dátum pridania: 22.08.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: lindus
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 093
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 8.7
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 14m 30s
Pomalé čítanie: 21m 45s
 
Senzomotorika predstavuje spojenie motoriky a vnímania prostredníctvom zmyslov. Motorika, vnímanie, predstavy i myslenie sú teda navzájom úzko späté. Senzomotorické aktivity umožňujú dieťaťu skúmať svoje bezprostredné okolie.

Motorika
Učenie sa prostredníctvom pohybu je dieťaťu vlastné a prirodzené.
Svetlíková rozdeľuje pohyb (motoriku) do troch širokých kategórií:
•stabilitu (ovládanie častí tela, keď sa dieťa naučí napr. sedieť, stáť),
•lokomóciu (napr. lezenie, plazenie, chôdza),
•základné manipulačné schopnosti (napr. uchopenie, pustenie predmetov). (Svetlíková, 2000, s. 43.)

Vnímanie taktilných, vibračných a motorických pocitov cez zmyslové analyzátory.
Strata funkcie jedného zmyslového orgánu (alebo celého analyzátora) nemusí povzbudzovať a zväčša ani nepovzbudzuje činnosť iného analyzátora, skôr naopak, takúto činnosť „brzdí“.

Zrak – je hlavným zdrojom predstáv jedinca o okolitom svete. Zrakom sa dieťa oboznamuje s tvarom, farbou a veľkosťou predmetov, pozoruje činnosť vo svojom životnom prostredí. Zrak sa stáva kompenzačným zmyslom pre sluch. Zrakové vnímanie kompenzuje vnímanie sluchové a umožňuje odzeranie.
H.R. Myklebust skúmal vizuálne nedostatky detí vo vnímaní farieb. Zistil, že 7% detí, ktoré nepočuli od raného detstva, mali niektorú z chýb vo vnímaní farieb (toto percento je len o niečo vyššie ako u normálnej populácie). Nepredpokladá sa teda, že hluchota by mala významnejší vplyv na schopnosť vnímať farby.
Gessel hovorí o spomalení maturačného procesu niektorých vizuálnych funkcií u nepočujúcich detí, napr. v priestorovej orientácii, odhade vzdialenosti alebo hĺbkovom vnímaní. (Uherík, 1990, s. 119.)
Solovjev uvádza, že procesy zrakového vnímania sa u nepočujúcich detí rozvíjajú podľa zákonitostí všeobecne platných pre vývin normálnych počujúcich detí. Do 7 roku je však tento vývin pomalší a zrýchľuje sa až v ďalších rokoch. Zložitejšie formy vnímania, ktoré si vyžadujú presnú diskrimináciu, sa tak oneskorujú viac ako formy jednoduchšie. (Uherík, 1990, s. 120.)

Hmat – tvoria kožné a motorické pocity. Sú to spojené receptory v koži, vo svaloch a zhyboch ruky. Hmatom si sluchovo postihnuté dieťa dopĺňa informácie a poznanie, ktoré získalo prostredníctvom zrakového analyzátora. Hmat má dôležitý význam pri tvorení hovorenej reči a kontrolovaní pocitov.

Taktilno-vibračné pociťovanie – je druhom kožného pociťovania. Sú to vlastné kontaktné pocity, ktoré vznikajú pri priamom dotyku pokožky s predmetom (pocity dotyku, tepla, chladu, bolesti, vibrácie). Rozvíjanie vibračnej citlivosti u sluchovo postihnutých detí má veľký význam pri tvorení a rozvíjaní ich rečových schopností (cez pomocné artikulačné znaky).

Kinestetické pocity – vznikajú pri pohyboch tela, jeho jednotlivých častí, rúk, hlavy a pod. Kinestetická citlivosť sa rozvíja pri ohmatávaní predmetov spolu s citlivosťou taktilnou. Rozvíjanie kinestetickej kontroly je potrebné pri osvojovaní si športovej a pracovnej činnosti. Dieťa by sa malo naučiť pohyby analyzovať, diferencovať a vedieť ich neskôr správne použiť. Kinestetické podnety vznikajú aj pri hovorení (vychádzajú z artikulačných orgánov).
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Zdroje: CLARC, D.M., MARSCHARK, M., KARCHMER, M.: Context, Cognition, and Deafness. Gallaudet Universitz Press, Washington, D.C., 1992. , HOESCH, U., DING, H.: Sensomotorisches Vorschulprogramm fur behinderte Kinder. Heidelberg, J. Groos, V. 1978., JANÁKOVÁ, L.: Rozvíjanie senzomotorických schopností. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 26, 1992, č. 3, s. 1-3., JUKLIŠKOVÁ, Z., BRESTOVSKÁ a kol.: Pohybové hry detí predškolského veku. SPN, Praha, 1984., KÁBELE, J., DVOŘÁKOVÁ, H.: Pohybově rozvíjecí programy pro sluchově postižené děti preškolního věku. Teorie a praxe speciální pedagogiky 2, 1989/90, s. 214 – 222., KRAHULCOVÁ – ŽATKOVÁ, B.: Pedagogika sluchovo postihnutých. PdF UK. Bratislava, 1993. , LEONHARDT, A.: Úvod do pedagogiky sluchovo postihnutých. Sapientia, Bratislava, 2001.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.