referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Nedoslýchavosť a vývin reči
Dátum pridania: 22.08.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: lindus
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 766
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 7
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 11m 40s
Pomalé čítanie: 17m 30s
 
Typy nedoslýchavosti

Nedoslýchavosť (hypakúzia) je čiastočná strata sluchu, ktorú spôsobuje patológia sluchového ústrojenstva. Nedoslýchavosť býva
A prevodového,
B vnímacieho a
C prevodovo-vnímacieho typu.

A Poruchy prevodového aparátu delíme na poruchy zmeny impedancie a na poruchy transformačnej funkcie.
Poruchy pri zmenách impedancie, čiže odporu voči prechodu zvukovej vlny, možno pozorovať pri prekážkach vo zvukovode a v strednom uchu, v ktorom môže vznikať zvýšené trenie, keď vzduch v stredoušnej dutine nahrádza tekutina. Môže to byť buď zápalový transudát, hnis, alebo aj granulácie, ktoré prisadajú na reťaz kostičiek (kladivko-malleus, nákovka- incus, strmienok-stapes). Tým sa hmota zväčšuje, čo má za následok zhoršený prenos vysokých tónov. Zvýšená tuhosť prevodového systému kostičiek tiež sťažuje prenos vibrácií, napr. pri začínajúcej otoskleróze, keď zrastá platnička strmienka s oválnym okienkom a vytvára sa ankylóza strmienka. Pretože oválne okienko má zvýšenú tuhosť, zhoršuje sa sluch pre hlboké tóny. Tuhosť môže byť zapríčinená aj prirastaním bubienka (membrana tympani) po zápaloch alebo pri vtiahnutí bubienka do stredoušia pri nepriechodnosti a kataroch Eustachovej trubice. Otoskleróza spôsobuje i obmedzené vlnenie perilymfy, býva dedičná a častejšia u žien. Okrem nedoslýchavosti a silného hučania v uchu má zaujímavý príznak, zvaný paracusis Willisii, kedy postihnutý počuje lepšie v hluku (napr. vo vlaku) ako v tichu. K následkom otosklerózy patria i patologické zmeny kosti púzdra labyrintu.
Zmeny impedancie môžu zapríčiňovať straty hlbokých i vysokých frekvencií.

Poruchy transformačnej funkcie prevodového aparátu sa objavujú pri defektoch bubienka, sluchových kostičiek a okienok, ktoré sú dôležité na prevod zvukovej vlny. Transformačná funkcia je v tom, že vzdušné kmity, ktoré majú veľkú výchylku, ale malý tlak vo vonkajšom vzdušnom prostredí, sa menia na kmity s väčším tlakom, ale s menšou výchylkou v tekutine labyrintu. Bubienok, ktorý zachytáva zvukovú energiu, je 10- až 20-krát väčší ako plocha oválneho okienka. Z veľkej plochy bubienka sa prenášajú kmity na malú plochu oválneho okienka. Keby nebolo tejto transformácie, do vnútorného ucha by sa preniesla iba malá časť zvukovej energie.
Poruchy transformačnej činnosti možno zistiť pri defektoch bubienka a sluchových kostičiek. Pri úplnej strate bubienka je prevodový systém celkom porušený, pretože chýba plocha, ktoré by zachytávala vzdušné vibrácie. Keď je zachovaná nákovka, nahradí čiastočne funkciu bubienka a prenáša časť vibrácie na oválne okienko. Pri veľkom defekte bubienka nastáva medzi oválnym a okrúhlym okienkom interferncia, lebo zvuk vniká do labyrintu obidvoma okienkami, sluch je veľmi porušený. Bubienok môže byť zmenený zhrubnutím, zjazvením, perforáciou, alebo môže byť úplne zničený.
Aj malé perforácie porušujú transformáciu, záleží však na tom, kde sú umiestnené. Okrajové perforácie nemusia zhoršovať sluch, ale pri centrálnych poruchách je znížený sluch pre hlboké tóny. Pri hlbokých tónoch sa bubienok nepohne, lebo vzduch sa zrieďuje a zahusťuje v dlhších časových intervaloch a v bubienkovej dutine vzniká skrat.

Odstránenie reťazca sluchových kostičiek a bubienka znižuje ostrosť sluchu (prah počutia) o 30 dB, prerušenie reťazca kostičiek bez toho, že by sa odstránil, vyvolá poruchu viac ako o 60 dB.1
Obe poruchy – trarnsformačné a impedačné – sa môžu kombinovať.

Pre diagnostiku poruchy prevodového systému je veľmi dôležité vyšetriť kostné vedenie, pri ktorom sa obchádza prevodový aparát a vibrácie zvukového vlnenia sa prenášajú priamo na labyrint. Keď je reakcia labyrintu normálna, svedčí to o tom, že labyrint nie je poškodený a zníženie ostrosti sluchu možno teda pripísať na ťarchu prevodového aparátu. A preto pomocou kostného vedenia možno rozlíšiť prevodovú poruchu sluchu od percepčnej.

B Percepčné poruchy sluchu sú poruchy Cortiho orgánu (kochleáne poruchy), poruchy vedenia vzruchu sluchovým nervom a poruchy humorálneho systému. Percepčný ústroj, a najmä vláskové bunky veľmi ľahko podliehajú poškodeniu. Porucha vláskových buniek sa prejavuje rôznymi zmenami, a to zmenou pomeru kostného a vzdušného vedenia, lokalizáciou poruchy na bazálnej membráne a poruchami v nadprahovej hlasitosti, t.j. ubúdanie sluchu od hornej sluchovej hranice.
Pri čistej kochleárnej poruche je zmenené rovnako kostné i vzdušné vedenie. Poškodené alebo zničené vláskové bunky reagujú na vibráciu labyrintu horšie, bez ohľadu na to, či k nim zvukové vibrácie prichádzajú vzduchom alebo kosťou. Pri oboch vedeniach je posuv sluchového prahu rovnaký.
Porucha vláskových buniek znamená stratu sluchu pre vysoké tóny, zhoršuje sa vnímanie sykaviek, ich ostrosť sa otupuje, navzájom splývajú. Histologicky sa dokázalo, že pri percepčnej nedoslýchavosti boli najväčšie degeneratívne zmeny v bazálnom závite Cortiho orgánu, na začiatku slimáka, kde sa percipujú vysoké tóny, zatiaľ čo pri vrchole vláskové bunky neboli poškodené. Porucha vláskových buniek sa audiometricky prejavuje znížením sluchovej ostrosti, t.j. zvýšením prahu počutia, vo frekvenčnej oblasti okolo 4000 Hz.
Pri poruche vnímacieho typu ide o poruchu kvalitatívnu, pretože počuté zvuky sú značne deformované (počujem, ale nerozumiem).
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Zdroje: Fakty a čísla o ťažko počujúcich. Gaudium, roč. 5, č. 5-6, 1999., HALMOS, S.: Význam rannej výchovy o vzdelávaní nedoslýchavých detí v Maďarsku. Efeta - ročenka 1992., KRAHULCOVÁ-ŽATKOVÁ, B.: Pedagogika sluchovo postihnutých. Bratislava, PdF UK 1993., LECHTA,V.: Základné poznatky o poruchách reči. Bratislava, ÚZV 1985., MAŠURA, S.: Oto-rino-laryngológia. Bratislava, FiF UK 1970., MATUŠKA, O.: Rozvíjanie reči v čase mimo vyučovania. Efeta - ročenka 1992. , MATUŠKA, O., ANTUŠEKOVÁ, A.: Rozvíjanie reči sluchovo postihnutých detí raného a predškolského veku. Bratislava, SPN 1992.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.