Názov pre alkohol pôvodne pochádza z arabského slova al kuhl, čo znamená animonový prášok, neskôr od 16.storočia to bolo pomenovanie pre vínny nápoj alchymistami.
Alkoholizmus sa rodí na pozadí normálneho, sociálno-kultúrne akceptovaného pitia alkoholu. Teórie alkoholizmu vypracované v 40.rokoch (Bacon) vychádzajú z predpokladu, že zložitosť modených spoločností vyvoláva potebu nejakej integratívnej funkcie, ktorá by stlmila napätie a neistotu. Túto funkciu má alkohol na pracovnú a organizačnú činnosť. S rastom spotreby alkoholu rastie i objem problémov a poškodenie populácie. Preto sa každá spoločnosť snaží konzumáciu regulovať. S tým súvisí dôraz na „alkoholovú politiku“, to znamená regulácia dostupnosti alkoholu, výroby, cien, spôsobu predaja, spotreby a kozumentských zvyklostí. Systematická regulácia je však problematická, pretože alkohol prestupuje veľké množstvo ľudských myšlienok, organizácii, osláv, vzájomných vzťahov a ekonomických transakcií. Podľa Durkheimovej teórie anómia alkohoizmus a drogy fungujú ako spoločenský obranný mechanizmus, umožňujúci únik. Na tieto názory nadväzuje teória drogovej ambivalencie: drogová závislosť sa rozvíja tam, kde je človek často konfrontovaný s dvojznačnosťou a s paradoxnými situáciami, plných nejednoznačných výziev a významov.

2.4. Prohibícia v USA
Reguláciu, spoločenskú kontrolu produkcie a distribúcie alkoholu nemožno zamienať s prohibičnými opatreniami jednotlivých krajín v prvej tretine 20.storočia z niekoľkých príčin. Masové šírenie alkoholu nastalo až po 2.svetovej vojne. Prohibícii v USA predchádzala takmer storočná, ku koncu veľmi intezívna kampaň spolkov náboženských, dobročinných, ženských a koniec koncov aj snaha politických strán. V pozadí prohibície stál tiež sociálny reformizmus, optimitstické presvedčenie o odstraniteľnosti zla a prevýchove občanov. Prohibícia (Volsteadov zákon z r.1919 ako osemnásty dodatok k ústave USA) bola spojovaná s obrovskými nádejami a vyhlasovaná za jednu z najväčších udalostí storočia, za skúšobný kameň pravého amerikanizmu, za novú éru životného štýlu. Očakávalo sa, že triezva Amerika bude silnejším konkurentom na trhu.

Skutočne, prvé správy o účinkoch prohibície boli pozitívne: poklesla zločinnosť, vyprázdňovali sa väznice, utužil sa rodinný život, zlepšili sa celkové zdravotné, sociálne a mravné pomery. Avšak v pomerne krátkej dobe sa dostavili rozporuplné alebo záporné vplyvy, hlavne v mestách: tajné pálenie, pašovanie alkoholu, vznik rozličných gangov a mafie. Prohibícia nakoniec problémy súvisiace s alkoholizmom nevyriešila.

2.5. História pijanskej kultúry
Pijanská kultúra má svoj pôvod a jej korene siahajú do hlbokej minulosti, kedy si ľudia všimli, že na povrchu ovocia, resp. ovocných štiav, ktoré sa väčšinou nedali uskladňovať, vznikala za pomoci činnosti kvasiniek pena. Jej účinky na organizmus veľmi skoro spozorovali a začali alkoholické nápoje vyrábať zámerne.
Každý národ mal alebo má svoj národný nápoj. Starí Egypťania varili pivo už okolo r. 4200 p.n.l. Rimania a Gréci pili víno, Slovania holdovali sladkej medovine, Japonci kozumujú saké, Mexičania pulgue (agávové víno), Indiáni chicu, Číňania sa vyznačovali veľkou spotrebou ryžového vína, černoské kmene strednej Afriky pili pivo porube vyrábané skvasovaním banánovej šťavy a prosovej kaše.
2.6. Druhy alkoholických nápojov

Podľa spôsobu prípravy rozoznávame tri základné druhy alkoholických nápojov:
1.pivo - prekvasený nápoj s obsahom CO2, pripravený z obilnín (hlavne jačmeňa)
2.víno - nápoj získaný alkoholickým kvasením hroznového muštu
3.liehoviny - nápoje, ktoré obsahujú najmenej 20 objemových percent etylalkoholu, získaného opakovanou destiláciou a rafináciou surového liehu, ktorý vzniká kvasením (najčastejšie z repnej melasy) za prítomnosti kvasiniek.
Liehoviny sa delia na tri skupiny: ušľachtilé destiláty
poloušľachtilé destiláty
likéry

2.7. Rozdelenie požívateľov alkoholu
Alkoholické nápoje majú tri základné vlastnosti: dodávajú telu tekutinu, majú určitú chuť a menší či väčší obsah alkoholu.
Ľudí možno rozdeliť podľa ich vzťahu k alkoholu na štyri skupiny:
1. abstinenti - abstitnentom je človek, ktorý nepožil alkohol v nijakej forme a množstve najmenej tri roky (t.j. nekonzumuje ani rumové pralinky či Bromhexin). Najčastešie sa vyskytujú medzi deťmi do 5-6 rokov.
2. konzumenti - pijú alkoholické nápoje na uhasenie smädu, pričom využívajú aj ich chuťové vlastnosti,
3. pijani - pijú alkohol pre jeho účinky, pre navodenie príjemného stavu duševnej a telesnej pohody,
4. alkoholici - alkoholický nápoj sa stáva zdrojom obveselenia, úľavy, prostriedkom na odstránenie duševného napätia. Jedinec je psychicky aj fyzicky závislý a vyžaduje si psychiatrickú intervenciu a liečenie.

2.8. Vznik depedencie na alkohol
Vznik alkoholizmu je podmienený multifaktoriálne, teda má viac príčin. Proces vzniku závislosti (depedencie) sa stane „samonosným“, dostane samostatnú dynamiku.
Alkoholizmus má tieto druhy: - románsky typ (delta) typický pre Talianov a Francúzov obľubujúcich víno, pričom intoxikácia neprechádza do úplnej opitosti,
- anglosaský typ (gama), t.j. nekontrolované pitie až do úplnej opitosti, rozšírené hlavne u nás
Pijanská kariéra pri anglosaskom type má štyri vývojové fázy:
A počiatočná fáza - charakteristická je podnapitosť, večerné pitie pred spaním a skracovanie prestávok medzi pitím,
B varovná fáza - častejšie vzniká stav skutočnej opitosti,
C rozhodná fáza - pijan pije bez miery, prítomné sú „okná“ a občasné periódy abstinencie,
D konečná fáza - vzniká etická deteriorácia, t.j. osobnostné zmeny zavinené toxickým pôsobením alkoholu a prolongované intoxikácie (tzv. niekoľkodňové ťahy), charakteristiké je pitie pod spoločenskú úroveň (nekvalitné destiláty bez výberu)

2.9. Neurologické komplikácie alkoholizmu a najčastejšie telesné zmeny
Medzi najčastejšie organické zmeny vznikajúce dlhotrvajúcim pôsobením alkoholu patrí:
- cirhóza pečeňe, katar žalúdka, pankreatitída (zápal slinivky brušnej), bronchitída, tuberkulóza, rakovinové choroby tráviaceho a urogenitálneho systému, polyneuritída (zápaly nervov), niektoré typy alkoholických encefalopatií (poškodenia funkcií mozgu), alkoholické psychózy
Najznámejšou alkoholickou psychózou je delírium tremens (zrakové halucinácie) a Korsakova psychóza (duševná lepra opilcov). Proces alkoholizmu môže vyústiť až do úplnej alkoholickej demencie, osobnosť alkoholika degraduje, individualita sa rozpúšťa v litroch akoholu.