2.10. Vplyv dedičnosti a prostredia na vznik alkoholizmu
Štatistiky dokazujú, že deti vyrastajúce v rodine alkoholika majú sklony stať sa v budúcnosti alkoholikmi. Zvýšené riziko je dané predovšetkým nedostatočnou výchovou, zlým príkladom, narušenou a rozvrátenou rodinou, v ktorej musí dieťa roky žiť a trpieť; dedičné vplyvy sú menej rozhodujúce.
U detí rozoznávame v celku dva typy reakcií na alkoholizmus v rodine. Buď dieťa na alkohol zanevrie, odsúdi všetkých konzumentov alkoholu a vybuduje si k nemu až extrémne negatívny vzťah (vzniká napríklad úmrtím rodiča v dôsledku požívania alkoholu); alebo sa pre ne alkoholizmus rodičov stane vzorom. Alkoholová toxikománia teda môže vzniknúť za súhry určitého typu osobnosti, životných okolností a pod vplyvom negatívnych príkladov v rodinnom prostredí (užšie sociálne prostredie) alebo v priateľských kruhoch (širšie sociálne prostredie).

Deti vyrastajúce v rodine, kde sa denne alkohol konzumuje, majú nevhodné podmienky pre vývin (strach, úzkosť, neistota, hanba, obavy o budúcnosť, obava pred ublížením) a zlý príklad pre postoj k užívaniu alkoholických nápojov a iných omamných látok. Dochádza k narušeniu nielen citovej výchovy, ale i k funkčným poškodeniam nervovej sústavy, a tým sa môže vážne narušiť vývin osobnosti dieťaťa. Dieťa je traumatizované správaním rodiča-alkoholika.

Vzťah alkohol-žena je zvlášť špecifický a nebezpečný. Žena začína piť na zábavách a iných spoločenských podujatiach, aby prekonala plachosť a zábrany. Niektoré ženy zisťujú, že im alkohol umožňuje prekonávať ťažkosti v zamestnaní a v rodinnom živote, alebo im pomáha zahnať samotu, uniknúť pred tvrdou realitou života. Sociálni pracovníci sa zvlášť stretávajú s tzv. „skriňovým pitím žien“ (hlavne vo väčších sídliskách). Ide o jav, kedy si ženy na materskej dovolenke krátia množstvo voľného času stretávkami, pri ktorých nielen klebetia, ale i popíjajú.

Zvlášť je konzumácia alkoholu nebezpečná v tehotenstve, kedy môže spôsobiť telesné alebo mentálne abnormity detí. Alkohol sa v krvi rozkladá na acetaldehyd, ktorý nedostatočne metabolizuje plod, a nielenže môže ovplyviť vývoj dieťaťa, ale často vedie k samovoľným potratom. Častým postihnutím novonarodených detí matiek-alkoholičiek je tzv. embryofetálny alkoholový syndróm, ktorého výskyt stúpa s počtom tehotenstiev. Prejavuje sa typickou tvárou: úzka očná štrbina, zrastený očný kútik, pokles viečok, krátke uši a nos, posunutie sánky dozadu, úzka horná pera. Medzi ďalšie znaky poškodenia patria: malá hlavička, poruchy hybnosti a rovnováhy, lyžicovitý tvar nôh, na dlaniach tzv.“opičia ryha“. Dieťa má poruchy prehĺtania a zaostáva v psychickom vývine. Často bývajú poškodené vnútorné orgány, najmä srdce a mozog. Tragédia spočíva v tom, že ak takéto dieťa nezomrie v útlom detstve, ostáva celý život mentálne zaostalé, a teda je trvale v ústavnej opatere.

Ďalšími defektami sú mikrocephalia (drobná lebka) a skrátené kostenné zrasty na lebke.
Abúzus alkoholu má deštrukčný vplyv i na prirodzené vzťahy sexuálneho charakteru, t.j. na sexuálne funkcie a plodnosť, kedy dochádza k značnému poklesu pohlavnej túžby. V súvislosti s alkoholom a jeho negatívnym vplyvom azda ani netreba spomínať početné nežiadúce otehotnenia mladých dievčat, u ktorých dochádza v alkoholovom opojení k uvolneniu sexuálnych zábran.
Alkohol negatívne ovplyvňuje pracovnú disciplínu, kvantitu i kvalitu vykonanej práce, úrazovosť, rozvodovosť a kriminalitu.

2.11. Prevencia a liečba alkoholizmu

K prevencii, čiže k predchádzaniu nežiadúcich prejavov požívania alkoholu patria prednášky a organizovanie besied a poradenstva v CPPS, antireklamy na alkohol v školách, v tlači a v médiách.
Liečba pozostáva z aktívnej spoluúčasti liečeného na liečebnom procese. Súčasne sa i celá rodina alkoholika musí podrobiť psychoterapeutickému a socioterapeutickému procesu obnovy.

Liečba alkoholizmu si vyžaduje terapeutický (liečebný) program vychádzajúci z analýzy podmienok a motivácií vzniku závislosti, teda stanovením diagnózy, štádia závislosti, po vyšetrení ktorého nasleduje liečenie zamerané na tri oblasti: na odstránenie telesných následkov, psychterapiou upravovať psychické zmeny vyvolané drogou a socioterapeuticky upraviť rodinné, pracovné a iné osobné sociálne vzťahy, ktoré narušil chorobný proces.
Pri liečbe sa využíva i podmienený reflex, ktorý sa vytvára spájaním vône a chuti alkoholu s vracaním. Je to tzv. averzná liečba, pri ktorej sa podáva Disulfiram, u nás známy ako Antabus, ktorý vyvoláva neznášanlivosť alkoholu a prudkú toxickú reakciu po jeho požití. V súčasnosti sa od tejto metódy ustupuje a nahrádza sa psychoterapiou, podávaním sedatív, vitamínovou a elektrošokovou liečbou. Liečba musí prebiehať pod dozorom odborného lekára a v špecifických zariadeniach.
Abstinencia sama, teda zdržiavanie sa pitia alkoholických nápojov, ešte nie je ozdravovacím procesom, ale len symptomatickou (príznakovou) liečbou, ktorá sa snaží odstrániť prejavy choroby, ale nelieči jej príčinu. Prechod na abstitnenciu môže prebiehať v nemocničnom prostredí, ale aj ambulantne. Nemocničné liečenie zahŕňa režimovú terapiu s individuálnou aj skupinovou psychoterapiou, pri ktorej majú pacienti stanovený presný režim dňa-ak ho dodržiavajú plynú im z toho určité výhody (body, návšteva rodiny atď). Pacienti sa učia zodpovednosti a schopnosti plniť si svoje každodenné povinnosti, vypracovávajú si životopis a denníky, ktoré sú posytované psychológom na analýzu. Po absolvovaní liečenia sa pacienti predvolávajú polročne a neskôr ročne na týždenné preliečenie, kde sa posilňujú podmienené reflexy, obnovujú potrebné pozitívne zážitky, ktoré potom umožňujú ďalšiu abstinenciu.

Osobitne dôležitou pomôckou pri doliečovaní, ktoré trvá niekoľko rokov a smeruje k vybudovaniu takých osobnostných zmien, ktoré budú v budúcnosti chrániť liečeného pred recidívou, sú abstitnenčné kluby, ktoré vznikli na bohatej tradícii liečebných klubov anonymných alkoholikov (Alkoholic Anonymous). Základom klubovej liečby, ktorú nazývame kreatívnou liečbou, je nevyhnutnosť priznať si svoju krízovú situáciu v dôsledku nadmerného užívania alkoholu, úprimná snaha po sebapoznaní a výmena skúseností s účasťou na interakčných procesoch klubu. Členovia klubu pri odstraňovaní následkov nesprávnej životosprávy počas zneužívania alkoholických nápojov sa snažia navzájom si aktívne pomáhať. V klube vzniká skupinová solidarita, ktorá napokon vedie k tvorbe spoločného programu. Pri plnení tohoto programu sa vytvára ovzdušie ochrany a bezpečnosti, ktoré je také potrebné pre ďalšie úspechy v snahe zmeniť postoje chorých a podporiť trvalú abstitnenciu. Táto abstinencia nie je nútená či vynútená, ale je výsledkom spoločného rozhodnutia skupiny. Skupina sleduje člena, pomáha mu pri prvých krokoch abstinencie, aby sa necítil osamelým a bezmocným.