Abstinentské hnutia (z lat. abstinentia = zdržanlivosť, hladovenie) sú sociálno-zdravotné hnutia, zamerané proti nadmernému resp. akémukoľvek požívaniu alkoholických nápojov, rozvíjajúceho sa od začiatku 19.storočia hlavne v USA, vo Veľkej Británii, v Nemecku, Švajčiarsku, Poľsku, Sliezku a na území bývalej ČSSR. Toto hnutie bolo jednou z reakcií na masovo sa rozmáhajúci alkoholizmus, umožnený priemyselnou veľkovýrobou liehovín a piva a rozširujúcou sa sieťou predaja a pociťovaný ako prekážka hospodárskeho a národného rozvoja. Začiatočný dôraz na triezvosť a striedmosť sa posunul smerom k hlásaniu úplnej abstinencie a postupne k prohibícii.
V minulosti bojom proti alkoholizmu výrazne prispeli spolky striedmosti na Slovensku, kde sa ich ujala národno-buditeľská štúrovská generácia (Štúr, Hurban, Hodža). Na prahu 20.storočia rozvíjala protialkoholickú činnosť generácia hlasistov (Šrobár, Blaho). Obdobie 1.ČSR je reprezentované prácami T.G.Masaryka, B.Foustky, E.Beneša. Spolky sa na verejnosti nepresadili natoľko ako obdobné organizácie v USA a po r.1950 abstinentské hnutie v ČSR zaniká.

2.12. Legislatíva
§ 201a Opilstvo
(1) Kto sa požitím alebo aplikáciou návykovej látky alebo inak privedie, hoci aj z nedbanlivosti do stavu nepríčetnosti, v ktorom sa dopustí konania, ktoré má inak znaky trestného činu, potresce sa odňatím slobody na 3 roky až 8 rokov; ak sa však dopustí konania, ktoré má inak znaky trestného činu, na ktorý zákon ustanovuje miernejší trest, potresce sa oným miernejším trestom.
(2) Ustanovenie odseku 1, ako aj § 12 sa nepoužije, ak sa páchateľ priviedol do stavu nepríčetnosti v úmysle spáchať trestný čin.

§ 218 Podávanie alkoholických nápojov mládeži
Kto sústavne alebo vo väčšej miere podáva osobám mladším ako 18 rokov alkoholické nápoje, potresce sa odňatím slobody až na 1 rok alebo peňažným trestom.

V minulosti boli pre osoby páchajúce vplyvom alkoholového opojenia trestné činy alebo vzbudzjúce verejné pohoršenie alebo ohrozujúce svoju rodinu, svoje okolie alebo majetok zriadené záchytné stanice, kde zotrvali až do úplného vytriezvenia s povinnosťou uhradiť náklady spojené s ošetrením.

KAPITOLA III
PROSTITÚCIA
kým bude trvať chemické manželstvo, potrvá aj:
prostitúcia. a pretože: nemôžeme odstrániť manželstvo,
ak sa nemáme vzdať svojej fascinujúcej kultúry,
nemôžeme ostrániť ani: prostitúciu a preto:

musíme spoločne s nimi vymýšľať nové a nové huncúcstva:

účinok býva taký silný...

(Peter MACSOVSKY - AMBIT)

Prostitúcia (z lat. prostituere = verejne vystavovať) je inštitucionalizovaná forma poskytovania sexuálnych služieb za peniaze či z iných pohnútok. Sprievodným prejavom prostitúcie je promiskuita. Častým dôsledkom prostitúcie je plná identifikácia s rolou a profesionalizácia. V tradícii západným kresťanstvom ovplyvneného myslenia bola prostitúcia chápaná obvykle ako „nutné zlo“ (Tomáš Akvinský, Augustin), pretože vždy existovali radikálne prúdy odmietajúce prostitúciu z morálneho i pragmatického hľadiska.

3.1. Rozdelenie prostitúcie
Kultúrna antropológia rozlišuje:
A prostitúciu nábožensko-rituálnu, resp. chrámovú, kedy je sexuálny styk súčasťou náboženského obradu, súčasťou služby bohom a demonickým silám (je známa hlavne zo starovekej Asýrie). Prevažná časť bádateľov ju ale za prostitúciu nepovažuje.
B prostitúciu tvoriacu súčasť ceremoniálu prijatia hosťa v dome - hlava rodiny umožňuje hosťovi pohlavný styk s vlastnou ženou, dcérou či metresou na dôkaz úcty a vážnosti (výmena žien v pohlavnom akte je tiež súčasťou mnohých rituálov pobratrenia, a to nielen u prírodných národov). Ani v tomto prípade však nejde o prostitúciu v pravom slova zmysle.
C ekonomicky a sociálne podmienenú prostitúciu, kedy poskytovanie sexuálnych služieb tvorí základný alebo doplnkový zdroj príjmov, resp. prostriedok dosahovania spoločenského úspechu.

Prostitúciou sa obvykle rozumie prostitúcia ženská, existuje ale (a v niektorých regiónoch dokonca prevláda) i prostitúcia mužská a detská. Náplň a prestíž rolí spojených s prostitúciou, jej formy a organizácia sa mení len zvoľna. Skupinovo a historicky je premenná i miera tolerancie k tomuto javu.
Klasickou formou prostitúcie bola a je prostitúcia verejne prevádzaná v špeciálnych zariadeniach (nevestincoch), poprípade prostitúcia pouličná, kedy prostitútky vyhľadávajú svojich zákazníkov na verejnom priestranstve a samotný sexuálny akt sa odohráva buď v byte alebo (častejšie) v hoteloch. Obe formy sú v zásade komplementárne - tam, kde došlo k obmedzeniu prostitúcie prevádzanej v nevestincoch (napr. v Nemecku minulého storočia), došlo k rozmachu pouličnej prostitúcie, a naopak.

Prostitútky boli väčšinou pod priamou policajnou a zdravotnou kontrolou, tvorili súčasť priemyslu voľného času.
Okrem toho existuje prostitúcia príležitostná (kedy prostitútka alebo prostitút hradí svoje mimoriadne výdaje alebo náklady na luxusné potreby), prostitúcia spojená s vytváraním stabilnej, sociálne uzavretej a pomerne malej klientely. Zvláštna forma prostitúcie je spojená s inštitútom „vydržovanej“ ženy (muža). Literárny názov pre svet noblesných prostitútok a ich ctiteľov je „polosvet“. Polosvet je i eufemistické označenie kolektivít, u ktorých sa predpokladá, že erotické kontakty a poskytovanie sexuálnych úsluh mužmi a ženami sú súčasťou profesie alebo uľahčujú cestu k spoločenskému úspechu. Pojem je odvodený z názvu divadelnej morality A.Dumasa ml. Demimonde z r.1855, v ktorej autor demonštroval životné osudy žien, ktoré svojím správaním prekračovali zásady viktoriánskej morálky. V jeho pojatí je demimondéna - teda dáma polosveta - ovládaná sexom natoľko, že porušuje pravidlá spoločnosti do tej miery, že sama seba deklasuje, teda vyraďuje dočasne alebo trvale z vrstvy, ku ktorej patrí. Od slušných žien ju oddeľuje verejný škandál, od prostitútok fakt, že za pohlavný akt neprijíma peňažnú odmenu. Typickou demimondénou bola vydatá žena, ktorá utiekla so svojím milencom a žila v sociálnom vákuu, z ktorého na jednej strane vedie cesta k zpätnému prijatiu do spoločnosti, na strane druhej sa otvára možnosť postupného včleňovania do sveta profesionálnej prostitúcie.

Pojem demimondéna nadobudol postupne i iné významy. Označuje ženu rozhodujúcu samostatne a nezávisle na spoločenských konvenciách o svojom citovom a sexuálnom živote, ženu vydržovanú milencami či priateľmi, prostitútku. Patrí sem hlavne vrstva prostitútok, ktoré sú schopné intelektuálne, kultúrne i sociálne zvládnuť svoju rolu natoľko, že okruh svojich klientov obmedzujú na minimum, pracujú s vysokým ziskom, žijú životom tzv. lepšej spoločnosti a vystupujú viac ako spoločnice, hostiteľky či inšpirujúce priateľky než ako prostitútky. Vydržovanie týchto žien je ešte doteraz v určitých kruhoch otázkou spoločenskej prestíže a plní funkciu demoštratívnej spotreby.

Svet prostitúcie je sociálne diferencovaný, zahrňuje osoby dosahujúce značných príjmov i osoby žijúce v biede, úpadku, chorobách.
Okolo prostitúcie sa utvára rada špecifických legálnych či nelegálnych profesií, v ktorých osoba poskytujúca sexuálne služby predstavuje len jeden z článkov zložito rozvetvenej štruktúry. Tá obvykle zahrňuje ochráncu, majiteľa nevestinca, kupliara, obstarávateľa špecifických pomôcok, osoby, ktoré ťažia z toho, že prostitúcia nie je spoločnosťou tolerovaná, alebo len z časti. Sama prostitútka a práve tak i jej klienti bývajú často vydieraní, vytvára sa okolo nich atmosféra príživníctva, morálneho rozkladu, a to obyčajne tým viac, čím viac je prostitúcia etiketizovaná.