3.2. Príčiny vzniku prostitúcie
Motívy, ktoré vedú k prostitúcii, sú rôznorodé, len výnimočne vyplývajú zo silného sexuálneho apetítu. Klasicky sa uvádza vplyv zlých sociálnych podmienok, predovšetkým chudoby a morálneho rozvratu rodiny. Dnes však stále viac narastá prípadov, kedy sa prostitúciou zaoberajú osoby relatívne dobre situované a vychádzajúce z dobrých sociálnych podmienok. Motívom prostitúcie je v týchto prípadoch snaha získať luxusné výrobky, konvertibilnú menu, zaujímavé kontakty (napr. do zahraničia), poprípade sa i výhodne vydať. Mnoho autorov zdôrozňuje význam labellingu, odhaľuje v etiológii prostitúcie i motívy protestu a pomsty.

Najčastejším typom prostitúcie je heterosexuálna prostitúcia. V starších, ale i v súčasných sociologických a kriminologických teóriách je prostitúcia žien interpretovaná prevažne jednostranne ako výraz prirodzenej biologickej a morálnej menejcennosti ženy voči mužovi (Lombroso, Ferrero), ako zvláštna deviácia nahradzujúca u žien vrodenú kriminalitu mužov, ako hraničný prejav prirodzeného obsahu ženskej úlohy (Merton), ako dôsledok tradičnej podriadenosti ženy mužovi (E. Brokling, C. Stimpson), ako dôsledok biologickej (tiež genetickej) alebo psychickej patológie niektorých žien. Zo sociologického hľadiska je prostitúcia i jednou, i keď extrémnou formou zhodnocovania individuálneho, osobnostného kapitálu (sex appealu), od ktorej vedie rada medzistupňov až k manželstvu, ktoré môžu byť charakterizované ako ekonomické zhodnotenie sexuality.
Špecifickým typom niektorých súčasných teorií býva prostitúcia obecne interpretovaná ako výmenný obchod, zmena hodnôt, ekonomický vzťah medzi zákazníkom a predávajúcim, i ako zamestnanie.

Z hľadiska štátu môže byť prostitúcia legálna i ilegálna. V 19.a začiatkom 20.storočia sa vyspelé štáty pokúsili o právnu úpravu prostitúcie zavedením „licencií“. Neúspech opatrení vyústil r.1949 v OSN k prijatiu „Konvencie o potlačovaní prostitúcie a obchodu s ľuďmi“. Samotná prostitúcia bola dekriminalizovaná, je hodnotená len ako amorálne jednanie. V tomto tzv. abolicionistickom prístupe sú potom trestne stíhané len vedľajšie, sprievodné javy prostitúcie, napr. „príživníctvo“, prenos nákazlivých, hlavne pohlavných chôrob atď. V súvislosti s AIDS sa však znovu objavujú úvahy o úprave prostitúcie, povinných zdravotných prehliadkach, registrácii a pod.

3.3. Prostitúcia ako sociálno-patologický jav
Prostitúcia súčasnosti, ako jeden z ďalších sociálno-patologických javov a ako najstaršie remeslo v dejinách ľudskej civilizácie je s drogovou problematikou úzko prepojená. Ruka v ruka kráčajú spolu. Prostitúcia sa buď stáva nástrojom na zabezpečenie finančných prostriedkov na nákup drogy, alebo naopak, droga je užívaná počas „výkonu služby“ na zastretie zmyslového vnímania, na potlačenie vzniknutého odporu či hnusu voči predvádzanému „úkonu“ zákazníkovi i voči zákazníkovi samotnému.

Prostitútky bývajú zneužívané, oklamané a podvedené - či už jednotlivcami, čiže pasákmi, alebo celou spoločnosťou ako takou. (Kam sa stratilo naše svedomie?) Koľko je tých, ktoré sa naozaj venujú prostitúcii dobrovoľne a hľadajú v nej rozkoš, uspokojenie svojich pohlavných pudov a túžob, sexuálnych predstáv a fantázií inšpirovaných filozofiou Markíza de Sade? Stávajú sa hračkami v rukách mocných tohto sveta, sú manipulované, vydierané a využívané.

S prostitúciou bojuje celý svet. Spätným pohľadom do histórie ľudstva zisťujeme, že tento boj trvá od nepamäti. I keď v Starom Ríme, alebo v časoch kovbojov a nesmrteľného starého Západu je ťažké hovoriť o nejakej forme boja či snahe odstrániť prostitúciu. Vždy tu budú dievčatá z radov dobrovoľníčok, ktoré sú zoskupované vo verejných domoch, nevestincoch, bordeloch, či masážno-erotických salónoch, a ktoré si rady privyrobia i takýmto (ne)štandartným spôsobom, v tomto prípade asi príjemným pre obidve zúčastnené strany. Nuž, proti gustu žiaden dišputát.

3.4. Postoj mužov k problematike prostitúcie
Je ale nutné pozrieť sa na túto „horúcu“ problematiku aj z pohľadu mužov (v tomto prípade pánov všetkého tvorstva, a teda i žien. Aká to irónia?!).

3.4.1.Minulosť
MALLANÁGA VÁTSJÁJANA, autor zatracovného diela KÁMASÚTRA reprezentuje jeden z odlišných názorov na prostitúciu žien. Jeho postoj bol formovaný atmosférou obdobia ešte spred nášho letopočtu, kedy prostitúcia nebola chápaná ako niečo mimoriadne či poburujúce. Skôr naopak - bola veľmi žiadaná a uznávaná.
Indickí bádatelia predpokladajú, že Vátsjájana žil pravdepodobne v Západnej Indii, v krajine Avantí, ktorá bola začiatkom nášho letopočtu strediskom literárneho života, v čase mieru a blahobytu, keď v bohatých mestách žilo mnoho nič nerobiacich vznešených svetákov, užívajúcich slasti feudálneho života.
Kámasútra, ako obraz spoločenského živora dávnych čias, vznikla podľa sanskrtských bádateľov vo svojej dnešnej podobe asi na začiatku nášho letopočtu. Je čiastočne súhrnom starších spisov, ktorých pôvod sa datuje až do čias okolo 1.storočia pred n. l. Ale približne už pred pol druha tisícročím bola v Indii veľmi rozšírená a dnes niet sanskrtskej knižnice bez Kámasútry.
Vátsjájana rozdeľuje prostitútky (-ľahké ženy, ktoré sa mimochodom v Indii neprechádzali po ulici, ale čakali na zákazníkov pred domom) na: