kumbhadásí - obyčajná neviestka,
paričárika - obsluhovateľka,
kulata - tajná neviestka,
svairiní - verejná neviestka,
natí - tanečnica a herečka (Tanečnice a herečky vystupovali v divadlách, ktoré bývali i
chrámom, takže to boli aj spoločenské kultúrne strediská. Chrámové tanečnice -
dévadásí - okrem iného robili aj chrámovú prostitúciu. Bol to teda celkom osobitný
typ prostitútok.),

šilpakárika - výtvarníčka - (maliarka, sochárka atď.),
prakáša-vinašta - žena opustená mužom,
rúpadžívika - predavačka svojej vlastnej krásy,
ganika - kurtizána (V Indii sa najvynikajúcejšie prostitútky nazývali ganikami a v spolo-
čnosti si ich vysoko vážili. Každý vznešený a zámožný muž, ak sa chcel spolo-
čensky uplatniť, vystupoval v spoločnosti prostitútok.)

Hetéra, ako Vátsjájana prostitútky v Kámasútre označuje, bola v antickom svete i v starej Indii žena, vedúca voľný spôsob života, vábiaca mužov umeleckými schopnosťami a vzdelaním. V najvyšších spoločenských vrstvách sa v tom istom zmysle dá hovoriť o kurtizánach.
Podľa starých indických majstrov, ktorých autor vo svojm diele spomína, sa hetéra pridŕža muža z nasledujúcich príčin:
z lásky, zo strachu, pre peniaze, z túžby po rozkoši a po priateľovi, zo zvedavosti, z nudy, zo zvyku, z túžby po sláve a zásluhách, zo súcitu, z hanblivosti i pre chudobu, z túžby rozísť sa s doterajším milencom, zo susedskej lásky,
aby sa niekomu pomstila,
keď stretne muža, ktorý jej pripomína dávneho priateľa,
priťahuje ju muž povahou i rodom blízky.

Vátsjájana učí, že peniaze, pohodlný život a túžba po milovaní poháňajú hetéru, aby sa zaplietla s mužmi.
Indické predpisy označovali povolanie hetéry za dedičné, a tak dcéra hetéry môže byť len hetérou, ale kým je pannou, môže uzavrieť dočasné manželstvo i s neženatým vznešeným mešťanom a žiť ako jeho jediná žena.

Netypický pohľad na prostitúciu ponúka i legendárny „božský“ MARKÍZ DE SADE. Spoločnosť obdobia libertinizmu (voľnomyšlienkárstva), v ktorej Donatien Alphonse Francois de Sade žil, sa odvrátila od kresťanskej dogmy a spoľahla sa na to, že prirodzené žiadosti človeka, najmä ak sú vedené rozumom, sú a priori v poriadku a vytvorila atmosféru, v ktorej nakoniec „bolo všetko dovolené“. Tento životný štýl sa odvolával na „Prírodu“a na „Rozum“ a mravne sa obhajoval tým, že život vedený podľa prirodzenosti nemôže predsa nikomu ublížiť, skôr naopak. V prostredí libertinizmu sa čoskoro začala vyvíjať skutočná amorálnosť, stupňovaná do akejsi samoúčelnosti, kedy bolo všetko čiastočne nezáväznou hrou a čiastočne dekadentou amorálnosťou, a z ktorej Markíz de Sade vyvodil svoje konzekventné mysliteľské dôsledky, a síce: - z necudnosti sa rodí chlípnosť a z chlípnosti pochádzajú tie zdanlivé zločiny, ktorých prvým dôsledkom je prostitúcia. De Sade považuje prostitúciu za užitočný a nevyhnutný prostiedok na uspokojovanie pohlavných pudov a túžob, ktoré nám vštepila Matka Príroda.

Za týmto účelom navrhuje zdravé, priestranné, slušne vybavené a v každom ohľade spoľahlivé zariadenia slúžiace libertínom, ktoré budú ponúkať tvory každého pohlavia a veku a pre všetkých bude platiť zásada úplnej povoľnosti. Zdráhavosť sa bude vzápätí trestať podľa ľubovôle toho, kto ju pocítil ako ujmu.
Prostitúciu mužov nepovažuje de Sade o nič menejcennejšiu ako prostitúciu žien, a preto zákon, ktorý im bude prikazovať, aby sa v spomenutých domoch rozkoší prostituovali tak, ako si budú libertíni želať, a ktorý ich k tomu aj prinúti a bude ich trestať, ak by sa zdráhali splniť si svoju povinnosť, považuje de Sade za jeden z najspravodlivejších zákonov, a neuznáva žiadnu oprávnenú či vecnú námietku, ktorá by sa proti nemu mohla vzniesť.
Markíz pri obhajobe svojich postojov na prostitúciu mužov a žien poukazuje na množstvo skutočností, a síce: - v období objavenia Ameriky bola tá zaľudnená obyvateľmi s takýmito sklonmi (V Lousiane a Illinoise sa Indiáni preoblečení za ženy prostituovali ako kurtizány.),

- v angolskom meste Banguéla si černosi verejne vydržiavali mužov a i alžírske háremy boli obsadené takmer výlučne mladými chlapcami,
- v Thébach sa prostitúcia chlapcov prikazovala a chaironejský filozof Plutarchos ju odporúčal ako prostriedok na zjemnenie ľúbostnej náruživosti,
- v Ríme boli zriadené miesta, kde sa mladí ľudia verejne prostituovali, chlapci v ženskom a dievčence v mužskom oblečení
V každom prípade Markíz de Sade svojimi extrémnymi názormi a konaním poburoval nielen puritánov obdobia libertínstva (polovicu svojho života prežil za mrežami žalárov, najčastejšie za sodomiu), ale i súčasnú konzervatívnu spoločnosť, ktorá na jeho dielach uplatňovala cenzúru. Všetko to blasfemické, pohoršujúce, buričské, nekonformné a ohromujúce, dosiaľ nepomenované, šokujúce a rúhavé bolo dlhé roky tabuizované.