referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Sergej
Utorok, 22. októbra 2019
Sociálno-patologické javy
Dátum pridania: 22.08.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: lindus
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 13 914
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 57.2
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 95m 20s
Pomalé čítanie: 143m 0s
 
Prístupy boja so sociálno-patologickými javmi

Formy a metódy boja so sociálnymi deviáciami závisia od:
 druhu a intenzity sociálnej deviácie
 typu spoločnosti (noriem, hodnôt, ekonomických a technických možností)

Rozlišujeme 4 základné prístupy boja so sociálnymi deviáciami:
A sociálno-profylaktický prístup - založený na predstave existencie objektívnych príčin sociálnej deviácie. Tento prístup má dlhú tradíciu. Jeho cieľom je odhaľovať, odstraňovať, neutralizovať príčiny a podmienky, ktoré sociálnu deviáciu vyvolávajú. (Zabrániť zločinu je účinnejšie ako ho trestať.)
B použitie sankcií - je najstaršia forma boja so sociálnymi deviáciami (potrestanie páchateľa). Ide zväčša o právnu formu zakotvenú v trestnom zákone. Činnosť tohoto prístupu je ale pochybná, pretože sa objavujú prejavy neefektívnosti nápravy páchateľov len (hlavne) väzením a podobnými trestami a vzniká potreba dokonalejšieho poznania príčin sociálno-deviantných javov. Zvýšenie počtu deviantných javov, preťaženie a „zdraženie“ súdnych procesov spôsobuje nedôveru obyvateľstva v účinnosť teórie odplaty (= zločin je čin slobodnej vôle indivídua a trest je očistným vykúpením od viny).

C lekársko-biologický prístup - slúži prevažne ako doplnková forma iných spôsobov boja so sociálnymi deviáciami. Zameriava sa na lekársko-biologické faktory niektorých deviácií: alkoholizmus, toxikománia, samovražednosť, trestná činnosť osôb fyzicky a psychicky defektných. Z právneho hľadiska ide v týchto prípadoch o nedbalosť alebo afekt. Deviantné jednanie je spôsobené deformovanými prvkami ľudskej psychiky, nezávisle na individuálnej vôli.(Nepríčetnosť = pod vplyvom psychofyzických faktorov sa indivíduum nezdrží trestného jednania.) Lekársko-biologický prístup sa uplaťňuje najmä v týchto prípadoch:
 spáchanie trestného činu pri existencii neurózy, psychopatie a iných psychických anomálií, ktoré neeliminujú príčetnosť,
 nadužívanie alkoholu, ranné obdobie alkoholizmu,
 narkománia v počiatočných štádiách súvisiaca s narušením sociálnej normy,
 stresové situácie vyvolávajúce nebezpečenstvo z hľadiska suicidity
D komplexný prístup a sociálne plánovanie - ide o komplexné opatrenia v boji so sociálnymi deviáciami. Komplexný prístup k človeku znamená upevňovanie mravných noriem a úcty k človeku, citlivý vzťah k potrebám ľudí, nabádanie k plneniu si povinností, k dodržiavaniu zákonnosti, kladenie dôrazu na voľný čas mládeže (kvalita literatúry a umenia pre mládež), zlepšenie právnej výchovy a v neposlednom rade potreba zvyšovania ekonomickej úrovne života.
Najúčinnejšie a najefektívnejšie je však použitie kombinácie všetkých prístupov s ohľadom na individuálne potreby.

KAPITOLA I
DROGOVÉ ZÁVISLOSTI
hero in

uprostred šedého dňa - pri tehlovom múre - so žihľavou
stál mladý heroín - s očami modrými - aké mávajú anjeli
vo výške visel - za nohy - jastrab alebo iný vták
z brehma
bola taká prekliata jeseň - keď sa dajú robiť - iba dve veci

alebo sa zabiť
alebo ostať žiť

uprostred sterilného dažďa - uprostred tapetových motýľov - uprostred štatistiky
ďaleko od všetkých - stál mladý heroín - s vlasmi - špinavými ako tráva
čakal až pôjde - okolo - nejaká madona
a povie - syn môj - čo tu robíš - opri ten kríž

a poď
domov

(Daniel HEVIER - BÁSNE Z REKLAMNEJ KAMPANE NA KONIEC SVETA)

1.1. Psychosociálne teórie drogových závislostí

Problematika návykového správania je značne široká. Rozlišujeme farmakologické pojatie, kedy sú zdôrazňované špecifické toxikologické vlastnosti príslušných látok a príčiny závislosti sú hľadané v látke samotnej, a pojatie antropologicko-psychologické, v ktorom rozhodujúcim predpokladom závislosti nie je chemické zloženie látky, ale štruktúra osobnosti, situačné a kontextové faktory príležitostí, napr. stres.
Teórie patologického rozvoja drogovej závislosti sú variabilné podľa toho, akú dimenziu zdôrazňujú. Medzi najznámejšie psychosociálne teórie patrí:
1. teória redukcie intenzity, ktorá zahrňuje znižovanie ako fyziologického, tak psychologického napätia alkoholom či inou drogou,
2. teória „moci“, ktorú vyslovil D.C.McClelland: alkohol pijú ľudia, ktorí túžia po moci, ale v skutočnosti sa cítia slabými (po napití sa vo fantáziách cítia konečne potentní),
3. teória so zdôrazňovacou úlohou osobnostných preddispozícií (i keď sú problémy s empirickými dôkazmi),
4. teória učenia, prepokládajúca, že pitie alkoholu či požívanie iných drog upevňuje také vzorce správania, ktoré zabezpečujú opakovaný prísun anestetických zážitkov,
5. sociologické teórie patogenézy drogovej závislosti, zdôrazňujúce hlavne vplyv rodiny v detstve a dospievaní (ľudia závislí na alkohole boli vychovávaní v štatisticky väčšom počte prípadov dominantnou matkou) a vplyv adolescentných partií na vytváraní alkoholových a nealkoholových drogových závislostí.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Sopóci, J.; Búzik, B.: Základy sociológie. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava , Sociální deviace, sociologie nemoci a medicíny. Sociologické nakladatelství a sociologický ústav AV ČR, Praha 1994., Chaloupka, L.: Úvod do sociální patologie. Univerzita Karlova, Praha 1983., Vítek, K. a kol.: Výchovné poradenství a sociální patologie. Univerzita Palackého, Olomouc , Dahrendorf, R.: Moderný sociálny konflikt. Archa, Bratislava 1991.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.