Každá spoločnosť sa snaží konzumáciu drog regulovať. Systematická regulácia je ale problematická, pretože alkohol a iné drogy sú častou súčasťou veľkého kvanta ľudských myšlienok, organizácií, osláv, vzájomných vzťahov a ekonomických transakcií. Podľa Durkheimovej teórie anómia alkoholizmus a drogy funguje ako spoločenský obranný mechanizmus, umožňujúci únik. Na tieto názory nadväzuje teória drogovej ambivalencie: drogová závislosť sa vyvíja tam, kde je človek často konfrontovaný s dvojznačnosťou a s paradoxnými situáciami, plnými nejednozančných výziev a významov. Etnografická teória poukazuje na príklade rituálneho, konviviálneho a utilitárneho pitia na rôznorodé antropologické významy drogovej závislosti.
Správanie intoxikovaných jedincov nie je vždy výrazom odstraňovania zábran, naopak, v rôznych spoločnostiach sa takýto jedinci správajú rôzne. Existujú kultúry, kde sú intoxikovaní ľudia veľmi agresívni, inde sa oddávajú sexuálnej promiskuite a inde sú veľmi ukáznení.
Bludný kruh drogovej závislosti vystupuje ako cyklus pomalej samovraždy, čo samozrejme závislý jedinec nechápe, pretože požívaním drog regersívne, tzn. prevažne v nevyspelých fantáziách, uniká od frustrujúcej skutočnosti. Z každej drogovej závislosti (vrátane dlhodobého alkoholizmu) existujú tri možné východiská: abstinencia, psychóza a samovražda.

1.2. Základné pojmy
Droga - (z nem. Droge, z fr. drogue, z arab. durana, z perského dara = liečivo) akákoľvek látka, ktorá je po vstupe do živého organizmu schopná pozmeniť jednu alebo viac jeho funkcií, pôsobí priamo alebo nepriamo na centrálnu nervovú sústavu a môže mať priznané postavenie lieku. Drogy majú v sebe návykový potenciál. Základom väčšiny z nich je chemikália, ktorá môže mať po fyzickej a psychickej stránke taký silný účinok, že sa ich človek môže vzdať iba s nesmiernym úsilím.(Z alkoholika sa nikdy nestane bývalý alkoholik, ale len alkoholik, ktorý nepije.)

Drogová závislosť - Svetová zdravotnícka organizácia ju definovala ako psychický a niekedy aj fyzický stav, ktorý vyplýva zo vzájomného pôsobenia medzi živým organizmom a drogou. Charakterizujú ho zmeny správania a iné reakcie, ktoré vždy zahŕňajú užívanie drogy stále alebo pravidelne pre jej účinky na psychiku a niekedy aj preto, aby sa zabránilo nepríjemným pocitom, tzv. abstinenčným príznakom, ktoré vyplývajú z jej neprítomnosti.
Toxikománia - stav periodicky sa opakujúcej alebo chronickej intoxikácie jedinca, pričom je tento stav vyvolávaný opakovaným užitím drogy prírodnej alebo syntetickej a škodí jedincovi samému i celej spoločnosti. Je to pojem, ktorý nahradil starší, nevhodný termín „narkománia“, pretože nie vždy sa používajú drogy s výlučne narkotickým, tlmivým účinkom. Toxikománie rozlišujeme alkoholové a nealkoholové.
Toxikológia - vedný odbor zaoberajúci sa skúmaním látok pre organizmus toxických, vrátane drog
Úsus - užívanie drog (liečiv) v súlade s oprávnenými záujmami a potrebami jedinca i spoločnosti. Ide o užívanie v primeraných dávkach v súlade s potrebami užívateľa podľa aktuálnych poznatkov lekárskej vedy.

Abúzus - stav, keď člověk neužíva drogu na stanovený cieľ (napr. lieky), užíva ju nadmerne, v nevhodnom čase alebo v nevhodnej kombinácii
Predávkovanie - obrovské dávky omamnej látky, na ktoré telo reaguje kŕčmi, kómou, alebo dokonca nastáva smrť
Tolerancia - je schopnosť organizmu znášať určité látky. Prejavuje sa stálym zvyšovaním dávky, aby mal vyvolaný účinok rovnakú intenzitu.

1.3. História a pôvod omamných látok
Krátky pohľad do histórie ukazuje, že omamné látky dokázali zjednotiť necivilizované i civilizované kultúry oboch zemských pologúľ. Je to dôkaz obdivuhodného stupňa komunikácie medzi rôznymi národmi. Užívanie drog sa zrodilo na základe obecnej potreby ľudí oslobodiť sa od zväzujúcich možností pozemského bytia, ktorá býva ukojená zážitkami s pozmenenými stavmi vedomia. Potlačovať túto prirodzenosť znamená zanedbávať ľudské schopnosti. Spôsob ako sú omamné látky užívané určujú politické, právne, ekonomické, náboženské a rituálne oblasti života.

Užívanie psychaktívnych látok sa začína už niekde v praveku. Dôkazom sú mnohé nástenné maľby z doby kamennej znázorňujúce maľby zvierat a geometrických útvarov zvaných fosfény. Sú to zobrazenia zrakových halucinácii a vnemov alebo tvarové konštanty vznikajúce v čase intoxikácie, ktoré mnohí odborníci zhŕňajú pod spoločný názov entopické javy. Jaskyne boli ideálnym miestom pre šamanské vízie vystupňované tancom a bubnovaním až do úplného vyčerpania a rituálneho osamotenia. Práve tieto maľby sa stávali už spomínaným prostriedkom komunikácie medzi jednotlivými spoločenstvami pravekých ľudí.
Objav psychoaktívnych látok súvisel s deľbou práce medzi mužov, ktorí lovia a ženy, ktoré zbierajú rastliny nielen na prípravu potravy, ale aj na liečbu ochorení a zranení. Postavenie ženy bolo preto v týchto „primitívnych“ spoločenstvách veľmi významné.

S rozvojom poľnohospodárstva sa rozmohlo aj pestovanie rastlín, ktoré obsahujú narkotické alkaloidy - Mak siaty a Konope. Z maku sa vyrábalo ópium. Archeologické nálezy nádob, ktoré svojím tvarom nápadne pripomínajú makovicu podporujú fakt, že ópium sa v staroveku stalo vďačným predmetom obchodu. Nádoba, ktorá svojím tvarom vypovedala o charaktere svojho obsahu bola najúčinnejším spôsobom reklamy. Egypťania užívali ópium nielen kvôli zmyslovým a erotickým účinkom, ale užívali ho aj počas náboženských obradov, aby vyvolali stav extázy nevyhnutnej k uskutočneniu posvätných rituálov.
Konope (viď prílohu) rástlo ako burina v blízkosti pravekých osád. Konopné vlákno sa používalo nielen ako omamná látka, ale aj k zhotoveniu hrubého textilu, povrazov, vrecoviny a k zdobeniu hlinených nádob. Užívanie ópia a konope bolo významným znakom spoločenského života.
V stredoveku bolo užívanie omamných látok pripisované hlavne čarodejniciam. Mnoho názvov ľudových rastlín súviselo s menom diablovým. Zvyčajne tak boli pomenované kvôli nejakému výraznému znaku (vzhľad, nepríjemný zápach). Mnohí považovali umelý raj vyvolaný hašišom a inými drogami za diablovo mámenie, síce zvodné svojím falošným svetlom, ale nakoniec predsa len predstvujúce „kvety zla“.