V 15.storočí boli objavené opojné vlastnosti muchotrávky červenej spôsobujúce vizuálne a sluchové halucinácie, fyzickú stimuláciu, túžbu po pohybe a telesnej námahe, stavy hlasitého spevu a smiechu, pocity vnímania vecí a ľudí mimo bežné merítka, a to buď zväčšené (makroskopia) alebo zmenšené (mikroskopia).
Tabak bol zvlášť významný ako prostriedok spojenia so spirituálnym svetom, a pretože sily nadprirodzena boli vyvolávané pri uzatváraní zmlúv, stal sa súčasťou mierových procesov. Spoločenský charakter podobných zmlúv býval vyjadrený zdieľaním jednej fajky všetkými zúčastnenými stranami.
Pijanská kultúra v Európe vytlačila užívanie tradičných omamných látok.
Amfetamíny (tzv. „budivé amíny“) našli svoje militarné uplatnenie so začiatkom 2. sv.vojny, a to najmä pri dlhodobých a extrémne vyčerpávajúcich bojových výkonoch, vyžadujúcich maximálne sústredenie (diaľkové bombardovacie lety, ponorková služba, piloti kamikadze). Po úmrtiach z akútnej exhauscie pri športových výkonoch bolo ich užívanie zakázané a kvalifikované ako doping.

Na vrchole 60.rokov sa drogy opäť stali všeliekom, hlavne pre umelcov v tvorivom zápale, na rozšírenie obzoru, pre inšpiráciu, motiváciu. Slúžili ako zdroj hľadania vedeckej alebo básnickej pravdy, nového vnímania priestoru a času a pohľadu na smrť. (Psychedelické experimenty s halucinogénnymi drogami boli charakteristické pre beatnikov a hudobné skupiny). Niektoré z dobových sloganov stelestňujú eufóriu doby „moci kvetín“ a ich politických ašpirácií (Opusť systém. Začni brať drogy. Jediná nádej je v drogách.). Tisícky verejných činiteľov (Clinton, Gore) sa priznali, že v 60.rokoch užívali marihuanu, až sa to začalo chápať skôr ako akceptovateľný generačný rituál než ako zločin.

Počas vojny vo Vietname došlo k akútnemu rozšíreniu úžívania heroínu medzi príslušníkmi americkej armády. Závislosť na heroíne nie je zložená len na biologickom pôsobení látky, ale dôležitú úlohu zohrávajú aj sociálne a psychologické faktory. Psychologicky bolo významné vytrhnutie z dôverného, bezpečného rodinného prostredia do extrémne ohrozujúcej, neznámej, cudzej vojnovej klímy. Drogy boli prostriedkom, ktorý „efektívne“ pomáhal vysporiadať sa s pocitmi strachu, úzkosti, fyzickej únavy a nudy - čo sú typické symptómy vojnovej situácie. Sociálne bol „TOUR OF DUTY“ charakterizovaný vymiznutím doposiaľ platných hodnôt a noriem-a to tak sociálnych, ako aj morálnych. Ľahká dostupnosť (a to nielen fyzická-faktická-, ale aj psychologická, sociálna a ekonomická) kvalitného a lacného heroínu a iných látok nemôže byť podceňovná. Po návrate vojakov do USA bol vplyv týchto faktorov drasticky obmedzený, teda potreba užívať drogy sa znížila na minimum. Z hľadiska politických teórií je na vypuknutie heroínovej epidémie nutná existencia určitých podmienok:

1.) Krajina (resp. územie), kde je možné pestovať mak siaty a surové ópium spracovávať.
2.) Politicky nestabilná klíma, vyznačujúca sa čo najväčším kontrastom medzi ľavicovými a pravicovými politickými systémami.
3.) Trh (odbyt), ktorým je niektorý zo štátov s vysokou životnou úrovňou.
V súčasnosti sú pre svoje halucinogénne účinky zneužívané i také látky ako cholroform, éter, arzén, benzín, a to aj napriek hrozbe trvalého poškodenia zdravia. Fetovaniu rozpúšťadiel sa dostalo krátkodobej a nezaslúženej slávy počas vzostupu punkového hnutia na konci 70.rokov. Jednoduchý prístup k týmto lacným a nebezpečným látkam prislúchal punkovému antiestetizmu, ktorý odmietal „hippické“ drogy ako hašiš (viď prílohu) alebo LSD.
V našej spoločnosti sú pravdepodobne najpriateľnejšími povzbudivými látkami káva, čaj, kola a kakao. Čaj zohrával významnú úlohu v náboženskom živote tibetských budhistických mníchov. Kakao sa stalo hlavnou surovinou na výrobu čokolády, ktorá sa preslávila pre svoj povzbudzujúci účinok a stala sa dôležitou súčasťou výprav Napoleóna Bonaparte.

1.4. Rozdelenie drog
Omamné látky, t.j. látky meniace stav vedomia je možné rozdeliť na základe ich klasifikácie na látky:
- halucinogénne vyvolávajúce zrakové a sluchové halucinácie. Zahŕňajú rôzne druhy húb,
muchotrávku červenú, marihuanu (Cannabis indica, Cannabis sativa) , hašiš, LSD (dietylamid kyseliny D-lysergovej), meskalin, harmalin, harmel, rulík zlomocný a iné.
- opojné vyvolávajúce opojenie-hlavne alkohol, chloroform, éter, acetón, toluén, benzín a iné rozpúšťadlá a tekuté chemikálie
- hypnotiká vyvolávajúce spánok, stavy strnulosti alebo zkľudnenia. Patrí k nim madragora, sedatíva (viď prílohu), ópium a jeho deriváty (heroín, kodeín).
- povzbudivé spôsobujúce zvýšenú duševnú alebo telesnú aktivitu alebo ich kombináciu. Táto skupina zahrňuje čaj, kávu, kakao, koku, kolu, tabak, kokaín (Erythroxylon coca) (viď prílohu), amfetamíny atď.

1.5. Deti, rodičia a drogy
Štatistické údaje z posledného prieskumu Lewisa Harrisa o informovanosti rodičov o konaní svojich detí ukazujú, že:
36% opýtaných rodičov si myslí, že ich deti už pili alkohol, pozitívne však odpovedalo až 66% opýtaných študentov,
14% rodičov si myslí, že ich deti už skúšali fajčiť, pozitívvne odpovedalo 41% študentov,
5% rodičov si myslí, že ich deti užili zakázané drogy, pozitívne odpovedalo17% študentov.
Konzumácia návykových látok znamená pre deti symbol zrelosti, spojenia so svetom dospelých, je prejavom vzbury, pocitu, že ujdú pred niečím, s čím nesúhlasia.