Rozoznávame 5 základných dôvodov užívania drog:
1) túžba po euforizačnom účinku
2) zvedavosť a nuda
3) vplyv rovnocennej skupiny
4) útek pred vonkajšími problémami
5) únik pred vnútornými emotívnymi problémami

1.6. Štádiá drogovej závislosti

Užívateľ omamnej látky môže prejsť 4 štádiami závislosti, ktoré sa od seba líšia drogami, ktoré užívateľ prjíma (v 1 a 2 štádiu ide o ľahké drogy - alkohol, tabak, inhalačné prostriedky, marihuana, hašiš, amfetamíny a barbituráty), spôsobom užívania a prejavmi správania (lož sa stáva patologickým prejavom). Kým toxikomani v prvých dvoch štádiách prežívajú veľké výkyvy od normálneho stavu po euforický účinok, toxikomani v 3 štádiu pociťujú v čase absencie drogy bolesť. Štvrté štádium sa vyznačuje celkovým zhoršením zdravia, častými problémami s políciou, neschopnosťou udržať si zamestnanie, agresivitou, výpadmi pamäti, „flashback“(-náhle prepuknutie stavu akútnej otravy bez predchádzajúceho podania drogy), stratou sebaúcty a samovražednými sklonmi. Osobnosť chronického užívateľa drog teda nezadržateľne a v rôzne širokom časovom horizonte degraduje.

Osobnosť drogovo závislých jedincov sa vyznačuje utlmenou ambíciou a slabými ideálmi. Väčšinou bývajú silne narcisticky zraniteľní, túžia po chvále a uznaní. Drogy alebo alkohol môžu mnohokrát fungovať ako narcistické zrkadlo, ktoré v navodených fantáziách lieči utrpené psychické traumy.
Psychologicky predstavuje drogová závislosť veľmi nezrelú úroveň orálneho eroticizmu, kedy sa stimuluje slastná zóna orality a na zážitkovéj úrovni sa uvoľňujú inhibície, svedomie sa rozpúšťa, hladina úzkosti sa znižuje a nastupuje uspokojovanie potrieb vo fantázii. Niekedy sa k tomu priraďuje až mysticko-magický zážitok identifikácie s požívanou substanciou. V pozadí ontogenézy drogovej závislosti je spravidla hostilná, frustrujúca matka v detstve, od ktorej sa jedinec svojím životom s drogou odkláňa.

1.7. Veľká Británia, Švajčiarsko a Holandsko a ich postoje k drogám

K riešeniu problematiky drogových závislostí pristupujú jednotlivé krajiny individuálne - cez radikálnu americkú cestu „vojny proti drogám“, až po liberálne prístupy V.Británie, Švajčiarska a Holandska, ktoré ako jediné európske krajiny neprepadli drogovej hystérii. Tieto postoje sú zväčša určované legislatívou tejktorej krajiny.

1.7.1.Veľká Británia
Kriminalita vo V.Británii vychádza z „paradoxu prohibície“, a stala sa jedným z dôvodov zmien v britskom liečebnom pláne drogových závislostí. Už v r.1926 vydala Rollestonova vládna komisia rozhodnutie, na základe ktorého bol každý britský lekár oprávnený za určitých okolností predpisovať opiáty závislým osobám, vrátane dávok udržiavacích, t.j. prakticky neobmedzene dlhú dobu. (Udržiavace dávky boli využívané pri „stabilizovanej“ závislosti, kedy závislí užívali pravidelne malé dávky opiátov po dlhé roky bez tendencie dávky zvyšovať a bez spozorovania zvyšovania tolerancie, pričom viedli „rozumný a uspokojivý život“.) Tým bol položený základ britského systému prístupu k drogovým závislostiam. Komisia sa sústredila predovšetkým na problematiku „iatrogénnych“ závislých, u ktorých sa závislosť vyvinula na podklade lekárskej liečby opiátmi, ktorá bola v danej dobe relatívne častá (analgetiká a anestetická na neopiátovej báze neboli k dispozícii).
Šesťdesiate roky prebiehali v znamení podstatných zmien.

Na postupe bolo predovšetkým užívanie hašišu, marihuany a psychostimulancií. V r.1964 boli prijaté nové zákony zamerané proti kultivácii konope a užívaniu jeho produktov (v kluboch) a zákon postihujúci „ilegálne držanie psychostimulantov“. V r.1967 bol prijatý nový „Zákon o nebezpečných drogách“ nasledovaný v r.1968 zákonom regulujúcim poskytovanie drog závislým. To bol de facto koniec pôvodného liberálneho prístupu k drogovým závislostiam. Každopádne, existujúci „britský systém“ zabránil vzniku ilegálneho obchodu s drogami.
V súčasnosti sa ale zdá, že V.Británia ostáva verná tradícii a naďalej nadväzuje (pochopiteľne nie všade, lebo lokálne sú rozdiely veľké) na predchádzajúce bezplatné predpisovanie opiátov závislým.

1.7.2. Švajčiarsko
V snahe minimalizovať problémy súvisiace s toxikomanmi sa podarilo úspešne realizovať 3-ročný experiment s lekárskym predpisovaním omamných látok, známy pod názvom PROVE (-je podobný s „britským systémom“). Výsledkom experimentu bol pokles konzumu ilegálnych tvrdých drog, pokles kriminality a dlhov, vzrast zamestnanosti, zlepšenie zdravotného stavu závislých, zabránenie vzniku čierneho a šedého trhu (=legálne drogy na čiernom trhu).

1.7.3. Holandsko
V r.1976 boli drogy zákonom rozdelené na tvrdé a mäkké a prechovávanie maximálne 30g hašišu alebo marihuany pre vlastnú potrebu bolo políciou a justíciou tolerované bez postihu. (V r.1996 bolo toto množstvo znížené na 5g.) Tak isto je tolerovaný predaj mäkkých drog v tzv. „coffee shops“. Nejde však o legalizáciu, ale o dohodu medzi príslušnými rezortami v zmysle tolerantného a pragmatického politického prístupu: prechovávanie mäkkých drog do 5g je podľa zákona naďalej priestupkom, od 5g a viac trestným činom. S prihliadnutím na realitu, v rámci pragmatičnosti, stíhanie „maloužívateľov“ by bolo pre políciu a justíciu nepredstaviteľné (z dôvodu obrovských finančných nákladov) a vzhľadom k nízkemu riziku vzniku závislosti na mäkkých drogách sa k tejto dohode pristúpilo, vrátane tolerovania predaja drog v „coffee shops“. Ale i holandská tolerancia má svoje hranice: predaj mäkkých drog je síce tolerovaný, avšak nie je tolerované pestovanie a obchodovanie s drogami (hlavne vo väčšom meradle), čím ale vznikjú absurdné situácie (- distribúcia drog do „coffee shops“).

Užívanie tvrdých drog nie je trestné, obchodovanie s nimi áno. V praxi polícia toleruje menšie množstvo nájedného heroínu alebo kokaínu (i keď sa jedná o priestupok), ide o dávky pre vlastnú potrebu v rozmedzí 0,5-1,0g. Holandský systém poskytuje obchodníkom s tvrdými drogami málo priestoru „nalákať“ užívateľov mäkkých drog na drogy tvrdé. Napriek dokonale vypracovanému systému poskytovania a výmeny sterilných striekačiek a ihiel, nestúpa počet závislých aplikujúcich si drogy intravenózne, ani počet závislých nakazených vírom HIV (viď prílohu).
Kultivácia, obchodovanie, rozširovanie, prechovávanie a priekupníctvo mäkkých a tvrdých drog sú teda i naďalej postavené mimo zákon a ako také sú trestné, pričom trestné postihy sa zásadne nelíšia od postihov v iných štátoch EÚ. Holandsko sa ale podstatne odlišuje podmienkami, za akých je trest odňatia slobody vykonávaný (1-posteľové cely, široký okruh resocializačných bezdrogových programov a samovzdelávacích a rekreačných možností,...)
Od r.1997 sa v Holandsku datuje návrh výskumného experimentu s bezplatným podávaním heroínu závislým, ktorý bol inšpirovaný úspešným švajčiarskym experiemntom.