Liečba závislostí: Holandsko si zvolilo normalizačný model liečby (na rozdiel od modelu zastrašovacieho).
Normalizačný model: - nevychádza z prepokladu, že „zdrojm zla“ sú drogy,
- problémy spôsobuje reakcia spoločnosti na ich užívanie,
- perzekúcia závislých vedie ku kriminalite v spoločnosti, k narušeniu osobných slobôd.
- logickým dôsledkom je teda zmazanie rozdielov medzi ľudmi, t.j. nestigamtizovať závislých, nepoužívať stereotypné klišé, ale zamerať sa na otázku k akému účelu užívanie drogy u dotyčnej osoby slúži (psychologický model).
Zastrašovací model: - drogy sú hierarchicky zoradené podľa „nebezpečnosti“, ktorou sa rozumie riziko vzniku závislosti,
- sú zdrojom „všetkého zla“, a preto cieľom je úplná eliminácia ich užívania v spoločnosti,
- logickým dôsledkom je politika zastrašovacích informačných kampaní, prohibície a trestov.

Schematicky možno terapeutické programy rozdeliť na 3 skupiny:
1. Nízkoprahové programy sú určené pre toxikomanov, ktorí sa ešte nerozhodli so závislosťou skončiť.
2. Programy so stredne vysokým prahom určené pre toxikomanov, ktorí uvažujú o zmene životného štýlu a spôsobu užívania drog, avšak to ešte neznamená, že sa rozhodli pre absenciu. Do tejto kategórie patria methadonové programy, ktoré v Holandsku dosiahli veľký rozkvet. Methadon je syntetický opiát, pri ktorého výrobe sa nevychádza z ópiátov prírodných. Jeho molekula sa vôbec nepodobá molekule morfia či heroínu, ale aj napriek tomu sa používa ako náhrada heroínu. Výroba methadonu je spojená s obdobím 1.sv. vojny, kedy nemecká armáda trpela nedostatkom morfia. Nemeckým vedcom bola uložená prioritná úloha syntetizovať nové a vysokoúčinné analgetiká. Methadon patril do tejto experimentálnej skupiny a nemeckí chemici ho neskôr - na počesť A.Hitlera - pomenovali ADOLPHINE (tiež DOLOPHINE). Methadon môže byť užívaný perorálne, takže odpadajú riziká vnútrožilového (nesterilného) podávania (viď prílohu): hepatitídy, abscesy, zápaly žíl a tepien, sepsa, endokarditída, malária, AIDS atď.
3. Vysokoprahové liečebné programy využívajú závislí, ktorí uvažujú o skoncovaní so závislosťou. Patrili sem predovšetkým hierarchicky štrukturované terapeutické komunity pre toxikomanov. Avšak kedže dogmatizmus je holandskému demokratickému duchu cudzí, veľkého rozmachu sa nikdy nedočkali.

Medzi inštitúcie zaoberajúce sa liečbou závislých patria:
A ambulantné zariadenia - k dispozícii je psychoterapia (individuálna, skupinová), rodinná a partnerská terapia, psychiatrické konzultácie, sociálna služba
B klinické zariadenia - kliniky sa venujú detoxi(fi)kácii a liečbe, ktorá je jednoznačne zameraná na abstinenciu
C sociálne zariadenia pre pomoc a liečbu špecifickým skupinám závislých - ide o špeciálne projekty pre etnické menšiny, zamerané na získanie vzdelania, zamestnania, obydlia a integrácie v holandskej spoločnosti
D municipálne programy, v rámci ktorých sú pokytované striekačky a ihly
E paralerane s oficiálnymi zariadeniami existujú zariadenia religiózne či čerapajúce z určitej filozofie, ktorá sa zaoberá liečbou závislých. Patrí sem antroposofická inštitúcia pre liečbu závislých „ARTA“ a najznámejšia holandská liečebňa a výskumná inštitúcia na poli závislosti „JELLINEK“.

Interview
Ostro kritizovaná a mnohokrát prediskutovaná téma uzákonenia drog zahŕňa rozličné názory. Z globálneho hľadiska rozlišujeme dve skupiny ľudí: na jednej strane stoja zarytí odporcovia legalizácie akýchkoľvek drog, na strane druhej nachádzame zástancov uzákonenia (hlavne mäkkých) drog. Na tému legalizácie, resp. tolerancie mäkkých drog, homosexuality a prostitúcie som mala možnosť urobiť rozhovor s 25-ročnou Willeke Nammensma, štátnou príslušníčkou Holandska.

•Holandsko sa v Európe preslávilo ako krajina s liberálnym právnym systémom. Aký je tvoj osobný postoj k legalizácii, resp. tolerancii mäkkých drog?
Podľa môjho názoru legalizácia prináša viac výhod ako nevýhod, pretože ak je niečo legalizované, a teda dovolené, stráca to na svojej príťažlivosti. Mladí sa nepokúšajú zbytočne riskovať a experimentovať s tvrdými drogami, keď majú legálne k dispozícii marihuanu. Samozrejme niekedy sa nájdu jednotlivci, ktorí sa pokúšajú obchádzať zákon a hľadajú nové dobrodružstvá v tvrdých drogách, ale tieto výnimky len potvrdzujú pravidlo. Legalizácia zaručuje i kvalitu tovaru. Spotrebiteľ si môže byť istý, že tovar, ktorý kupuje je vysokej kvality, hoci sa nemusí vyznačovať vysokým kvantom.

•Symbolom Holandska sa pomaly stávajú známe „coffee shops“ namiesto tradičných veterných mlynov. Ako fungujú tieto podniky v tradičných podmienkach trhu, t.j. ponuka-dopyt a predaj-kúpa?
„Coffee shops“ sú jediné legálne zariadenia, kde si je možné - pre vlastnú potrebu - kúpiť kvalitnú marihuanu. Kupujúci ju môže spotrebovať hneď na mieste alebo doma. Nie je dovolené užívať marihuanu na ulici alebo na iných miestach, ale aj napriek tomu je to bežný jav. Polícia nie je veľmi striktná, toleruje to. Marihuana je predávaná ako čistý tovar v malých plastikových vrecúškach. Je ilegálne marihuanu pestovať, prechovávať, predávať, vymienať, z čoho ale vyplýva absurdná otázka distribúcie marihuany do „coffee shops“.
•Myslíš si, že tento systém ovplyvnil kriminalitu?
Ako mladý človek pohybujúci sa v teréne som toho názoru, že kriminalita-tým myslím dílerstvo, pašeráctvo a všetky formy sprostredkovania drog vôbec, poklesli. Mladí ľudia strácajú záujem o tvrdé drogy, a tým vysúvajú na vedľajšiu koľaj dílerov tvrdých drog. Je oveľa jednoduchšie kúpiť si mäkké drogy v „coffee shops“, ktoré dávajú záruku vysokej kvality a relatívne nízkej ceny, ako vyhľadávať iných sprostredkovateľov (napr. na diskotékach) a mať pochybnosti o nezávadnosti a čistote zakúpeného, niekedy i predraženého tovaru.