Interview
Z dôvodu priblíženia činnosti CPPS vo V.Krtíši som poprosila o rozhovor odborného pracovníka poradne Slávku Čižmárovú, ktorá sa zaoberá preventívno-výchovnou činnosťou, tzn. organizuje prednášky, besedy, sociálno-psychologické výcviky, metodické konzultácie, Výskum drogových závislostí v regióne Veľký Krtíš. Všetky tieto aktivity smerujú k prevencii drogových závislostí pre základné, stredné a učňovské školy a pre rodičov. Zároveň sa venuje i klientele s týmto zameraním. Výcvik prevencie drogových závislostí absolvovala v Banskej Bystrici.

•Odkedy sa venujete tejto činnosti?
Od r.1997, kedy som nastúpila do pracovného pomeru.
•Vy osobne pracujete i s problematikou drogových závislostí. U akých vašich klientov sa stretávate s touto problematikou?
Väčšinou sa jedná o rodičov s podozrením. Samotní drogovo závislí prichádzajú zriedka, pretože sa obávajú straty anonymity. Moju klientelu tvoria hlavne starší zrelí ľudia, ktorí si viac uvedomujú hrozbu drog. Avšak aj naďalej hlavnou náplňou mojej práce je prevencia, tzn. prednášky, besedy na školách atď.
•Prichádzajú k vám klienti dobrovoľne alebo z donútenia?
Kedže naše poradenstvo je založené na dobrovoľnosti a bezplatnom poskytovaní služieb, súdne nariadenie nepricháda do úvahy. Súd môže nariadiť už len priamo liečenie v niektorom z ústavov.

•Poskytujete nejaké formy odporúčaní na liečenie drogovo závislého?
Nie, my píšeme len sprievodný list. Doporučenie k liečbe dáva obvodný lekár, resp. psychológ.
•Kde je možné podstúpiť liečbu drogových závislostí?
V Kremnici, v Banskej Bystrici, v Rimavskej Sobote, v Nových Zámkoch, v Bratislave. Obrátiť sa je možné i na obvodného lekára a psychiatra. Zdôveriť sa so svojím problémom je možné na linke dôvery.
•S akými klientmi, resp. konkrétnymi problémami klientov sa v poradni stretávate najčastejšie?
Najväčšie zastúpenie majú alkoholici, gambleri, závislí na marihuane a na organických rozpúšťadlách. U alkoholikov sa v minulosti objavovali najmä muži, a to ako dospelí, tak i mladiství. Avšak v súčasnosti sa rozmohlo anonymné alkoholizovanie žien. Myslím, že to (ne)priamo súvisí so snahou o zrovnoprávnenie žien a mužov i v tomto smere.

•Aké sú najčastejšie dôsledky závislosti v spoločnosti?
Narušené manželské vzťahy, rozpad rodiny, rozvod, zlý vplyv na vývin detí, kriminalita (viď prílohu) a iné tragické následky vrátane samovraždy, nehody atď.
•Vy osobne ste robili Výskum drogových závislostí v regióne Veľký Krtíš. Čoho sa tento výskum dotýkal, aké mal trvanie a aké závery ste z neho vyvodili?
Ako už z názvu vyplýva, výskum bol zameraný na preverovanie a získavanie informácií o drogách a drogových závislostiach v našom regióne. Výskum sa začal v júni 1997 a k jeho ukončeniu došlo v októbri 1997, pričom záverečnú správu ešte stále vyhotovujeme. Vo výskume bola oslovená skupina 800 respondentov, ktorú tvorili mladí ľudia s vekovou hranicou od 11 do 17 rokov a ich rodičia, pričom zúčastnilo sa (odpovedalo) 664 z oslovených.
Výskumom sme dosiahli prekvapujúce, niekedy až šokujúce závery, a síce, zaujímavým zistením bolo, že vo vybranej skupine ľudí, tzn. 664 respondentov pripadá na každého 5 človeka jeden, ktorý už experimentoval s nelegálnou drogou, tzn. marihuanou počnúc a končiac tvrdými drogami. (Pritom neberieme do úvahy experimenty s alkoholom a cigaretami.) Je to alarmujúce zistenie. Za veľmi vážne považujem i to, že už i naši mladiství experimentujú s organickými rozpúšťadlami, ktoré odborníci považujú za najnebezpečnejšiu drogu. Ich prevenčné odporúčanie znie - keď drogovať, tak nie rozpúšťadlá. Netreba to samozrejme chápať ako výzvu, ale ako varovanie, pretože z tejto závislosti niet návratu.
Vo výskume sme skúmali aj sociálne prostredie - mladiství, ktorí posudzujú vzťahy vo svojej rodine ako uspokojivé až neuspokojivé sa dostávajú do styku s omamnou látkou častejšie. Asi 73% respondentov pozná vo svojom okolí ľudí, ktorí sú závislí na tabakových výrobkoch, 87% na alkohol, 18,2% pozná závislých na ostatných drogách. Z toho vyplýva, že na každého piateho respondenta pripadá jeden narkoman.

•Dospeli ste vo výskume k potvrdeniu, resp. vyvráteniu genetickej podmienenosti závislostí?
Výskumom sa potvrdil genetický prenos závislostí, konkrétne ide o gén s alelou A1.
•Aké konkrétne drogy sa teda v našom okrese objavujú?
Ide o extázu, heroín, hašiš, LSD, durman, organické rozpúšťadlá a marihuanu, ktorá je najrozšírenejšia, a ktorú aj napriek v literatúre uvádzanému titulu ľahkej drogy rozhodne považujem za vstupnú bránu k závislostiam. Poznám len 1% narkomanov, ktorí nezačínali s marihuanou.
Čo sa týka evidencie, v okrese nie je evidovaných veľa závislých, ale na základe zistených údajov si dovoľujeme predpokladať, že naši mladí ľahko a neznale (ale vedome) nastupujú na cestu závislostí. Na základe toho sme začali aktívnejšie pracovať s preventívnym programom ako jedinou dostupnou cestou riešenia tohoto problému.
•Je informovanosť o drogových závislostiach dostatočná?
Deti majú širšie znalosti o drogách ako ich rodičia, ktorí často mylne pripisujú príznaky užitia drogy „chrípke“. Myslím si, že riešenie spočíva vo vytváraní PEER skupín, v skupinovej práci s deťmi a rodičmi, v aktívnom využívaní voľného času športom, a tiež v informovanosti, pričom za informáciu rozhodne nepovažujem poskytovanie návodov na spôsob „kuchárskej knihy“ ako drogy užívať či pestovať. Takúto formu prevencie považujem za šírenie toxikománie - čo je podľa našej legislatívy trestné. V tejto oblasti považujem za veľmi efektívne zapájanie absolventov SPA do prevencie, hlavne v oblasti terénnej sociálnej práce, lebo na týchto úrovniach postrádame profesionalitu pracovníkov.

•Aký máte názor na legalizáciu drog?
Som zásadne proti uzákoneniu akýchkoľvek drog. Legalizácia nič nevyriešila ani v Holandsku. Pri nástupe legalizácie s okamžitou platnosťou narkomafia zefektívňuje svoju prácu a služby. To je jedna strana mince, na druhej strane to nie je efektívne ani z hľadiska ekonomiky. V legalizácii vidím i ďalšie úskalia. Nepovžujem to za riešenie už i preto, že na základe skúseností vidím, že nie je dodržiavaný ani zákaz predaja tabakových cigariet a alkoholu osobám mladším ako 18 rokov.
•Čo podľa Vás vedie mladých ľudí k užívaniu drog?
Zvedavosť, relatívne ľahka dostupnosť, negatívne vplyvy, problémy a túžba po ich vyriešení, osamelosť, depresia a momentálne aktuálna otázka slobody. Vzťah mladých k slobode je síce vecou pozitívnou, ale je nutné si uvedomiť, že drogou človek slobodu nezískava, ale naopak stráca. Práve droga ho obmedzuje v jeho slobode, núti ho ku krádežiam ako prostriedku získania peňazí, ku klamstvám.
•Dostali ste sa v praxi do kontaktu so závislými, ktorých vek bol šokujúco nízky?
Najmladší závislý na heroíne mal 12rokov. U 12-13 ročných sa stretávame i s ďalšími drogami (LSD, extáza). Myslím, že najväčší nápor na deti v takomto veku cítiť v Bratislave a vo väčších slovenských mestách.

•Aký máte názor na našu legislatívu?
Myslím, že legislatíva je absolútne nepostačujúca. Tri roky odňatia slobody pre dílera drog je podľa môjho názoru smiešna doba (už len v pomere k daňovým únikom a k jeho nekresťanským prijímom).Taktiež si myslím, že nie je humánne a správne trestať narkomanov. Sú to chorí ľudia našou prvotnou povinnosťou je pomôcť im, liečiť ich. Trestný zákon by sa mal zamerať práve na výrobcov, sprostredkovateľov a predajcov drog, a nie na konečných spotrebiteľov.
•V čom vidíte riešenie problému drogových závislostí?
Prvoradá je prevencia, tzn. osveta a informovanosť verejnosti. Nevyhnutnou súčasťou je profesionalita na všetkých úrovniach, tzn. policajné orgány, súdy, prokuratúra, sociálni pracovníci, lekári,... Je nutné skvalitniť a zefektívniť ich prácu. Až potom je možné zaznamenať pozitívne výsledky našej činnosti, našej snahy.