-láska, šťastie, radosť
-prekvapenie, strach, bolesť
-nenávisť, znechutenie, pohŕdanie
-hnev, pomsta, utrpenie

Faciálny (obličajový, lícny) výraz emócií je najlepšie postihnuteľný z postojov a pohybov. Niektoré emočné výrazy sa posudzujú podľa mimiky hornej časti tváre (prekvapenie a strach), iné sa lepšie posudzujú podľa dolnej časti tváre (radosť a smiech), ale najlepšie sa posudzuje výraz emócií podľa výrazu celej tváre.
Očný kontakt je vizuálna interakcia (výmena pohľadov) a do tejto kategórie expresie sa zahŕňajú pohyby očí (očných viečok a obočia) a vizuálna interakcia (výmena pohľadov). Podľa rôznych postojov a citových vzťahov k druhej osobe sa človek menej pozerá na toho, koho nemá rád, alebo keď je téma rozhovoru veľmi chúlostivá, alebo v inej ťažkej situácii. Dôležitou funkciou pohľadu je interakcia. Pohľadom naznačujeme partnerovi, že srne reč ukončili a čakáme repliku. Pohľad je tiež jedným z faktorov, ktorým si vytvárame určité personálne vzťahy vo svojom okolí (poznáme sa z videnia). Viac očného kontaktu udržiavajú ženy so ženami ako muži s mužmi. Menej sympatií vzbudzujú u nás tí, ktorí sa pozerajú často a krátko. Pri dlhých pohľadoch nemusí ísť hneď o priateľstvo. Naopak, v niektorých prípadoch môže byť dlhodobý pohľad hostilný. Karhaná osoba pri rozhovore klopí oči, chválená osoba sa díva priamo do očí. Záleží na skutočnosti a poznaní celkového kontextu interpersonálnej percepcie.

Paralingvistické prejavy sa dajú usporiadať podľa spôsobu reči:
1. K hlasovým prejavom patrí výška hlasu, jeho intenzita (hlasitosť), timbré (zafarbenie) a zložitosť vokalizácie, ako je chraptivosť hlasu, oddychovanie, smiech, plač, nárek a pod. a všetky tieto informácie sú dôležité v sociálnych interakciách.
2. K časovým charakteristikám sa ráta rýchlosť reči, trvanie prejavu, rytmus, prestáv¬ky a kontinuita; k najčastejšiemu narušeniu kontinuity hovorovej reči prispieva váhanie, omyly, opakovanie, zajakávanie, zakoktáme. Takéto narušenia obyčajne signalizujú afekty stresu.
3. Prípady, keď jeden skáče druhému do reči, nedá mu dohovoriť, dominuje v reči, musí mať posledné slovo, vyjadrujú interakčnú charakteristiku.
4. Verbálna štylistická dimenzia je daná voľbou výrazu, jeho vycibrenosťou, starostli¬vou výslovnosťou, zvláštnosťou dialektu, prípadne určitou afektovanosťou atď. Perforačné prejavy sa zvýrazňujú pohybom hlavy a rúk alebo zmenou pozície celého
tela.