Človek musí byť v kontakte s inými ľuďmi, musí si vymieňať názory a informácie, lebo to je jeden z najdôležitejších predpokladov jeho existencie. V procese interakcie dve alebo viac osôb na seba reagujú, vymieňajú si skúsenosti. Podávanie informácií pri interakcii, oznamovanie určitých významov pri priamom alebo nepriamom sociálnom styku nazývame komunikáciou. Komunikácia je základná zložka interakcie medzi ľuďmi. Schopnosť komunikovať nie je tendencia len špecificky ľudská, ale nachádzanie ju aj v ríši zvierat (komunikujú mravce, včely, opice atď.). U človeka je to jeho schopnosť komunikovať v reči hovorenej a písanej vo forme filozofických názorov, matematických symbolov, umeleckých prejavov a pod. a predovšetkým jeho charakteristická symbo¬lická komunikácia, t. j. komunikácia pomocou špecifických symbolov (rečových, výra¬zových) .
Osobitným prípadom medziľudskej symbolicky založenej komunikácie je reč. Pro¬striedkom hovorenej reči je jazyk. Bežne sa rozoznávajú reči: l. mimické, 2. gestikulačné, 3. zvukové: a) prosté, b) modulované, c) artikulované, t. j. verbálne; 4. písané. Základným elementom reči je slovo. Slová majú rozličné funkcie: sú symbolmi určitých predmetov, atribútmi predmetov a samy sú predmetmi (kniha, stôl, muž, žena). Reč má svoju osobitnú funkciu: 1 označovať veci, javy; 2. dávať ich do vzájomného vzťahu (píšem list priateľke); 3. vyjadrovať skúsenostný zážitok.
Psychologická funkcia komunikácie
Psychologickými otázkami jazykovej stránky ľudskej komunikácie sa zaoberá zvláštny vedný odbor, psycholingvistika. Východiskom psycholingvistiky sú dva vý¬znamové elementy reči: fonémy (element hovorenej reči) a morfémy (významové elementy reči). Ďalším aspektom lingvistickej analýzy je syntax, t. j. časť gramatiky hovoriacej o stavbe vety, o tvaroch slov tvoriacich vetu a ich vetnom význame. Zrozu¬miteľná rečová komunikácia je podmienená predovšetkým hlasitosťou verbalizácie. Prah porozumenia hovorenému slovu je 25 decibelov.
Všetky reči majú vysokú redundáciu (nadbytočnosť slov), čo je predpokladom na ich porozumenie, a to zvlášť vtedy, keď sú pri oznamovaní zastúpené také metakomu-níkatívne faktory, ako je mimika a gestikulácia. Rečou sa tiež vyjadrujú emócie. Emócie možno vyjadrovať pomocou expresívnych slov („babizňa", „ten chlap je hlupák"), pridávaním častíc („však ja si to s ním vybavím"), zmenou slovosledu („tu zostaneš, nikam nepôjdeš") a inými prostriedkami, ktoré vyjadrujú len kvalitu citu a tiež jeho intenzitu.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Komunikácia
Dátum pridania: | 28.09.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | paulomat | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 132 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 4.6 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 7m 40s |
Pomalé čítanie: | 11m 30s |
Zdroje: M. Nakonečný – Úvod do sociální psychologie, Praha 1967, Z. Helus – Osobnost a role, Praha 1967, E. Bakošová – Sociálna psychológia pre právnikov, Bratislava 1997
Podobné referáty
Komunikácia | SOŠ | 2.9538 | 545 slov | |
Komunikácia | VŠ | 2.9535 | 4327 slov | |
Komunikácia | SOŠ | 2.9782 | 1730 slov | |
Komunikácia | INÉ | 2.9635 | 773 slov |