HLASOVÉ PROSTRIEDKY

Všetky prirodzené jazyky na svete majú svoje ústne podoby. Bohatosť zvukovej zložky umožňuje ústne vyjadriť aj najzložitejšie myšlienky a najjemnejšie city človeka. Živá ľudská reč ráta v komunikačnom procese s rabou hlasu, s jeho silou, výškou, melódiou, rýchlosťou a ostatnými hudobnými prvkami. Zvuková zložka reči – hlas – je citlivý výrazový prostriedok .

Farba hlasu

Farba hlasu je daná predovšetkým geneticky. Človek môže mať od prírody hlas huhnavý, nosový, flautový, piskľavý, zamatový aťď. Na rozličné stavy vzručenia, skleslosti môžu zafarbenie hlasu meniť.
Z farby partnerovho hlasu môžno ľahko vyčítať nielen náladu emitenta, ale aj jeho charakter.

Sila hlasu

Človek je schopný vydávať hlas až do sily 60 decibelov. Sila hlasu v reálnom rozhovore sa pohybuje medzi 40-50 dB. Sila hlasu odhaľuje vzťah hovoriaceho k obsahu reči, k situácii a k adresátovi. Aj človek, ktorý chce dominovať nad partnerom a presvedčiť ho, získať, obyčajne hlasnejšie hovorí. Niektorí ľudia sa snažia nedostatok argumentov nahradiť zvýšením hlasu. Nižší hlas spravidla signalizuje apatiu k informácií a situácii a aj jeho nositeľ sa vyznačuje pasívnosťou, niekedy až nedôverou vo svoje vlastné schopnosti.

Výška, melódia hlasu a rýchlosť reči
Zvýšením tónu sa signalizuje prekvapenie, radosť, šťastie a podobne, znížením tónu upokojenie, smútok, bezvýznamnosť, únava a pod.
Rýchlosť reči závisí od dĺžky slov v príslušnom jazyku. Rýchlosť reči úzko súvisí aj s pohlavím hovoriaceho. Ženským vyšším hlasom sa dosahujú väčšie rýchlosti ako mužským, a vôbec hlbším hlasom. Či už dlhotrvajúca rýchla reč, alebo dlhotrvajúca pomalá reč partnera v konverzácií unavujú. Preto sa striedajú rýchlosti. Striedanie rýchlostí má pozitívny efekt na množstvo prijatých a zapamätaných informácií, na kvalitu interpersonálneho vzťahu počúvajúceho k hovoriacemu, ako aj na udržanie záujmu o predmet rozhovoru.
Plynulosť reči