Prvú tvoria ľudia uctievajúci Satana ako reálne existujúcu duchovnú bytosť. Vzývajú ho a veria, že im odpovedá, dáva im silu a vedie ich v najrôznejších životných situáciách. Vykonávajú rituály vrátane krvavých obetí zvierat. Často sa jedná o psychicky narušených ľudí neschopných čeliť zlu na tomto svete inak než sa mu vlastne pripojiť a identifikovať sa s ním. Niekedy bývajú vnútorne poznamenaní konkrétnou negatívnou skúsenosťou s kresťanstvom.

Ďaleko viac je však satanistov, ktorí protestujú proti kresťanskej morálke a v Satana ako duchovnú bytosť ani neveria. Kresťanskú morálku považujú za pokryteckú, slabošskú a škodlivú. Hlásajú vieru v človeka, ktorý nie je spútaný žiadnymi obmedzeniami, žije volne – pokiaľ vyslovene neškodí, je mu všetko dovolené. Proti solidarite stavajú egoizmus, proti odpúšťaniu odplatu, proti spoločenským normám prírodu a boj o prežitie. Satan je teda pre nich symbolom voľnosti, prirodzenosti a všetkého pokroku. Tento typ Satanizmu často nachádza odozvu v intelektuálnych kruhoch.

Tretí typ Satanizmu tvoria predovšetkým mladí ľudia zúčastňujúci sa na tvorbe novej kultúry, ktorá zavrhuje tradičné hodnoty krásy, dobra, života a podobne. Zatiaľ čo náboženskí satanisti v Satana veria a antimorálni často neveria, antikulrúrni o ňom niekedy ani neuvažujú. No spoločenstvo iných satanistov im dodáva pocit sily a bezpečia. Svoju oddanosť viere, vlastne svojej skupine preukazujú kriminálnymi alebo vandalskými činmi. Chcú hlavne čo najviac šokovať a dráždiť svoje okolie. Často sa im to pomocou odevu, účesu či typických satanských symbolov darí.

Medzi symbolmi Satanizmu je najobľúbenejší pentagram obrátený špicom nadol, niekedy s dokreslenou tvárou capa, ktorý symbolizuje židovské obetné zviera, vyhnané za hriechy na púšť. Častým symbolom je aj číslo 666, prevzaté z Biblie, bola to tajná šifra, používaná za cisára Nerona, prenasledovateľa kresťanov.
Najlepšou prevenciou Satanizmu je pozitívna životná filozofia, ktorá nedáva priestor nude a negatívnym myšlienkam. Satanizmus ako taký je totiž len vrchol ľadovca. Otázka prečo sa v duši objavil taký ohromný vzdor a hnev, odpor a negácia, je dôležitejšia než samy satanistické prejavy.