Satanizmus

Satanizmus je zvláštny fenomén, ktorého hlavnou črtou je mnohotvárnosť. Satanisti majú veľmi málo spoločných znakov, nemajú ani jednotnú posvätnú knihu, či vodcu, často nemajú dokonca ani spoločnú vieru v existenciu Satana. Jediné, čo ich skutočne spája, je protest a vzdor vyjadrovaný pomocou jeho symbolu. Zakladateľa, ústredie, ani všeobecne prijímanú vieroučnú literatúru Satanizmus nemá a počet stúpencov tiež nie je známy. Tvoria ho na sebe nezávislé skupiny, medzi ktorými nemusí existovať žiadna spolupráca, komunikácia alebo vzájomné uznanie. Jedná sa o neškodných pubertálnych exhibicionistov, až po masových vrahov.

Satan je postavou židovskej a kresťanskej viery, kde vystupuje ako odporca Boha. Vzdor, ktorý vyjadruje táto postava je teda namierený proti istému aspektu kresťanského náboženstva. Môže ísť o protest proti cirkvi, morálke založenej na tomto náboženstve alebo protest proti kresťanským hodnotám ako takým.
Korene Satanizmu nájdeme už v staroveku. Išlo o prejavy ľudového liečiteľstva, ktoré sa stalo podstatou a inšpiráciou tajného elitárskeho náboženstva – ezoterizmu. Čarodejnícky typ Satanizmu dosiahol vrchol za vlády Ľudovíta XIV. vo Francúzsku a tiež v Anglicku. Práve tu Gerald Gardner založil hnutie WIC CA, ktoré združovalo ľudí zaujímajúcich sa o predkresťanské náboženstvá. Stále pretrvával v podobe ezoterickej tradície, ktorej najvýznamnejší predstaviteľ, pokladaný za zakladateľa novodobého Satanizmu bol anglický spisovateľ Aleister Crowley, autor spisov s okultnou tematikou. Jeho učenie sa dá formulovať slovami: „Rob, čo chceš, to je celý zákon.“ V 60.ych rokoch sa v Spojených štátoch preslávil Crowleyho nasledovník Anton Szandor Lavey, autor Satanskej biblie a zakladateľ Prvej cirkvi Satanovej. Obrovské nebezpečenstvo preukázal nábožensky motivovaný satanistický čin v podobe rituálnej hromadnej vraždy siedmich ľudí (medzi ktorými bola aj herečka Sharon Tateová), ktorú inicioval roku 1969 Charles Manson. Cirkev Satanova má svoju najbližšiu pobočku v Brne a vedie ju člen kapely Root, Jiří Valtr.
Poznáme 3 skupiny satanistov.
Prvú tvoria ľudia uctievajúci Satana ako reálne existujúcu duchovnú bytosť. Vzývajú ho a veria, že im odpovedá, dáva im silu a vedie ich v najrôznejších životných situáciách. Vykonávajú rituály vrátane krvavých obetí zvierat. Často sa jedná o psychicky narušených ľudí neschopných čeliť zlu na tomto svete inak než sa mu vlastne pripojiť a identifikovať sa s ním. Niekedy bývajú vnútorne poznamenaní konkrétnou negatívnou skúsenosťou s kresťanstvom.

Ďaleko viac je však satanistov, ktorí protestujú proti kresťanskej morálke a v Satana ako duchovnú bytosť ani neveria. Kresťanskú morálku považujú za pokryteckú, slabošskú a škodlivú. Hlásajú vieru v človeka, ktorý nie je spútaný žiadnymi obmedzeniami, žije volne – pokiaľ vyslovene neškodí, je mu všetko dovolené. Proti solidarite stavajú egoizmus, proti odpúšťaniu odplatu, proti spoločenským normám prírodu a boj o prežitie. Satan je teda pre nich symbolom voľnosti, prirodzenosti a všetkého pokroku. Tento typ Satanizmu často nachádza odozvu v intelektuálnych kruhoch.

Tretí typ Satanizmu tvoria predovšetkým mladí ľudia zúčastňujúci sa na tvorbe novej kultúry, ktorá zavrhuje tradičné hodnoty krásy, dobra, života a podobne. Zatiaľ čo náboženskí satanisti v Satana veria a antimorálni často neveria, antikulrúrni o ňom niekedy ani neuvažujú. No spoločenstvo iných satanistov im dodáva pocit sily a bezpečia. Svoju oddanosť viere, vlastne svojej skupine preukazujú kriminálnymi alebo vandalskými činmi. Chcú hlavne čo najviac šokovať a dráždiť svoje okolie. Často sa im to pomocou odevu, účesu či typických satanských symbolov darí.

Medzi symbolmi Satanizmu je najobľúbenejší pentagram obrátený špicom nadol, niekedy s dokreslenou tvárou capa, ktorý symbolizuje židovské obetné zviera, vyhnané za hriechy na púšť. Častým symbolom je aj číslo 666, prevzaté z Biblie, bola to tajná šifra, používaná za cisára Nerona, prenasledovateľa kresťanov.
Najlepšou prevenciou Satanizmu je pozitívna životná filozofia, ktorá nedáva priestor nude a negatívnym myšlienkam. Satanizmus ako taký je totiž len vrchol ľadovca. Otázka prečo sa v duši objavil taký ohromný vzdor a hnev, odpor a negácia, je dôležitejšia než samy satanistické prejavy.