-ako praktická psychologická disciplína sa zrodila na začiatku 20. storočia pod priamym vplyvom konkrétnych požiadaviek spoločenskej praxe. Venuje sa pozornosť štúdiu psychologických problémov medziľudkých vzťahov, pracovných skupín riadenia práce i vedenia ľudí. Tak vznikla napríklad sociálna psychológia práce. Postupne sa v psychológií práce vykryštalizovali tieto špecializované odvetvia:
-odvetvie študujúce osobnosť pracovníka, jeho subjektívne predpoklady a spôsobilosti pre prácu (Z.Bureš a i.)
-odvetvie skúmajúce samostatnú prácu, jej objektívne faktory, ktoré vplývaju na práceneschonpnosť a podmieňujú výkonnosť (J.Daniel a i.)
-odvetvie, ktorého predmetom skúmania sú sociálno-psychologické otázky skupinovej práce, metód riadenia a vedenia ľudí (V.Kovačič a i)
Bezsprostredne vo výrobnej organizácií psychológ práce by mal rozvíjať svoju spôsobnosť v dvoch hlavných smeroch:
-prvý sa orientuje na psychologickú problematiku práce a jeho cieľom je psychologická optimalizácia objektívnych podmienok pre produktívnu prácu človeka
- druhý sa prednostne zameriava na psychologickú problematiku človeka a jeho cieľom je psychologická optimalizácia personalistiky, riadenia a starostlivosti o pracovníka.
Psychológia práce sa zameriava na výrobnú činnosť z hľadiska človeka , ktorý výrobný proces uskutočňuje. Ústredným problémom je potom na jednej strane štúdium človeka (pracovníka), jeho psychiky, na druhej strane práca, jej požiadavky a spätné účinky na osobnosť pracovníka. Preto je napríklad potrebné poznať kritéria, ktorými možeme zistiť do akej miery sú objektívne pracovné podmienky priaznivé. Tieto kritéria získavame na základe:
-psychologickej analýzy vlaastností, ktoré by pracovník mal mať ak chce úspešne splniť pracovné úlohy
-analýzou objektívnych pracovných podmienok, ktoré by mali zodpovedať (byť primerané) vlastnostiam pracovníka.
Získavanie a analýzu údajov (psychologických, fyziologických a iných) o pracovných činnostiach človeka, označujeme profesiografiou, ktorej výsledkom je profesiogram. V profesiograme je: - zhrnutá, ucelená, prehľadná, systematická charakteristika pracovnej činnosti profesie alebo povolania. Profesiografia patrí k najdôležitejším aktivitám psychológie práce a je východiskom teoretickej, no hlavne praktickej činnosti psychológa takých psychologických problémov, jako sú napríklad:
-výber a rozmiestnenie pracovníkov, ich výcvik a výchova
-hodnotenie a odmeňovanie
-racionalizácia a organizáci a práce
-riešenie režimu práce a odpočinku a podobne.
Záverom je možné uviesť, že činnosť psychológa práce vo výrobnej organizácii (v podniku) má charakter prakticko-vedeckej výskumnej práce. Efektívne využitie odbornej psychologickej práce v podniku nutne predpokladá, aby aj iní pracovníci mali primerané psychologické poznatky.
Psychologický rozbor pracovného výkonu
Pri psychologickej analýze pracovnej činnosti treba venovať pozornosť predovšetkým tým determinantom, ktoré pracovný výkon ovplyvňujú. Na komplexné označenie týchto determinantov sa používa pojem výkonnosť. Bežne sa uvádza nasledovné triedenie faktorov, ktoré determinujú výkonnosť človeka:
-spoločensko-situačné podmienky pracovníka
-technické a ekonomické faktory
-osobnostné predpoklady pracovníka.
Posudzovanie výkonu
Pri pracovnej činnosti, ktorej výsledky sú priebežne merateľné, môžeme dosiahnutý výkon vyjadriť graficky v tzv. pracovných alebo výkonných krivkách. Vlastný rozbor výkonovej krivky ukazuje kolísanie výkonnosti v priebehu pracovnej smeny. Pretože toto kolísanie závisí od špecifických a jedonečných okolností vykonávanej práce, nie je ľahké uskutočniť akékoľvek zovšeobecnenie výkonovej krivky.
V posledných rokoch vystupuje problém stanovenia kritérií, ktorými možno merať úspešnosť pracovného výkonu. Je to základná otázka, ktorá sa má vyriešiť vo vzťahu k analýze práce. Uvádzajú sa dva druhy kritérií:
a)objektívne kritéria – sú to tie výsledky práce jednotlivca ( prípadne kolektívu), ktoré sa dajú istým spôsobom kvantifikovať. K týmto objektívnym kritériam radíme:
-kvalitu a kvantitu práce
-stabilitu výkonu
-vertikálnu mobilitu
-trvanie zácviku
-získavanie vyššej kvalifikácie
b)subjektívne kritéria – sú založené na osobnostných hodnozteniach posudzovateľov a spravidla sa vyjadrujú v hodnotení pracovníka.
Únava a monotónia
Únava
V štúdiu únavy sa hľadá vedecké vysvetlenie zmien, ku ktorým v pracovnom procese dochádza. Únavu treba chápať ako psychologicko-fyziologický jav, ktorý v činnosti vzniká. Rozvíja sa v celom prganizme, zvlášť však v nervových centrách a to tak při práci fyzickej, ako aj psychickej. Únava je dynamický dej, ktorý má rozličné fázy a môže postihovať organizmus ako celok. V tom spočíva zložitosť riešenia prblému únavy, ktorý třeba vidieť:
-v skúmaní prejavov únavy tak z teoretického jako aj praktického hľadiska
-v skúmaní príčin únavy (L.Ďurič)
-v skúmaní psychologicko-fyziologických mechanizmov únavy.
V psychologických prístupoch skúmaniu únavy trebaa rešektovať poznatok, že v pracovnom procese je vznik únavy najvýznamnejší faktor, avšak nie jediný. Nie je možné nevšímať si takéto faktory, ako je:
-organizácia práce
-mimopracovná, záujmová (najmä športová) činnosť
-zdravotný stav, stravovanie, fajčenie, užívanie alkoholu
-pracovné, mimopracovné, najmä spoločensko-kultúrne prostredie.
Proti vzniku únavy, a tým aj proti poklesu pracovného výkonu a produktivity, sa bojuje prakticky dvoma spôsobmi:
-stanovenie optimálnej (najvhodnejšej a najpohodlnejšej) metódy – spôsobu práce
-zavedenie (podľa možnosti) optimálneho režimu práce a oddychu v pracovnom procese.
Monotónia – monotónna práca
V psychológii sa pojmom monotónia rozumie:
-prežívanie jednotvárnosti, ktorá vzniká ak onásledok opakovania spravidla jednoduchých pohybových úkonov a operácií.
Na začiatku sa tento pocit najčastejšie prežíva jako neuspokojenie z práce, neskôr jako nuda a strata záujmu a danú činnosť. Objektívne sa monotónia prejavuje v kolísaní při spontánnom pracovnom temppe, alebo kolísaním vôľového napätia ak je pracovné tempo vnútené.
Ak nie je možné monotóniu odstrániť, je vhodné navrhnúť napr. Tieto základné opatrenia:
-rytmizáciu práce
-pravidelné striedanie pracovných operácií a pracovných miest
-vhodné upravenie práce a pracovných prestávok v pribehu pracovnej smeny
-personálne zásahy při výbere a rozmiestňovaní pracovníkov
-ekonomické stimulovanie pracovníkov.
Psychológia riadenia
-ktorá študuje zákonitosti a podmienky riadenia, analyzuje priebeh zmien vo výrobnej a sociálnej sfére. Ťažiskovými okruhmi psychológie riadenia sú:
-psychológia riadiacej činnosti – skúma individuálnu a skupinovú činnosť vedúcich a riadiacich pracovníkov a získava spätnoväzbové informácie o chode riadeného systému (v súčastnosti ide v podstate o manažérsku psychológiu).
-psychológia systému práce s ľuďmi – zaoberá sa vzájomným pôsobením, ovplyvňovaním a kontaktami riadiacich pracovníkov a podriadených pracovníkov. Rieši širokú škálu problémov týkajúcich sa výkonnosti, kvality, no aj pracovnej spokojnosti, pracovnej morálky a disciplíny, participáciou pracovníkov na riadení, interpersonálnymi vzťahmi, pracovným prostredím apod.
-psychológia organizácie – z psychologického hľadiska analyzuje organizačné štruktúry a dynamiku pracovných skupín, študuje postavenie a funkciu človeka v organizačných systémoch, otázky uplatňovania autority, moci, právomoci, zodpovednosti, otázky komunikácie, kooperácie, podpory a iné (G.Zala, 1997).
