-ako praktická psychologická disciplína sa zrodila na začiatku 20. storočia pod priamym vplyvom konkrétnych požiadaviek spoločenskej praxe. Venuje sa pozornosť štúdiu psychologických problémov medziľudkých vzťahov, pracovných skupín riadenia práce i vedenia ľudí. Tak vznikla napríklad sociálna psychológia práce. Postupne sa v psychológií práce vykryštalizovali tieto špecializované odvetvia:
-odvetvie študujúce osobnosť pracovníka, jeho subjektívne predpoklady a spôsobilosti pre prácu (Z.Bureš a i.)
-odvetvie skúmajúce samostatnú prácu, jej objektívne faktory, ktoré vplývaju na práceneschonpnosť a podmieňujú výkonnosť (J.Daniel a i.)
-odvetvie, ktorého predmetom skúmania sú sociálno-psychologické otázky skupinovej práce, metód riadenia a vedenia ľudí (V.Kovačič a i)
Bezsprostredne vo výrobnej organizácií psychológ práce by mal rozvíjať svoju spôsobnosť v dvoch hlavných smeroch:
-prvý sa orientuje na psychologickú problematiku práce a jeho cieľom je psychologická optimalizácia objektívnych podmienok pre produktívnu prácu človeka
- druhý sa prednostne zameriava na psychologickú problematiku človeka a jeho cieľom je psychologická optimalizácia personalistiky, riadenia a starostlivosti o pracovníka.

Psychológia práce sa zameriava na výrobnú činnosť z hľadiska človeka , ktorý výrobný proces uskutočňuje. Ústredným problémom je potom na jednej strane štúdium človeka (pracovníka), jeho psychiky, na druhej strane práca, jej požiadavky a spätné účinky na osobnosť pracovníka. Preto je napríklad potrebné poznať kritéria, ktorými možeme zistiť do akej miery sú objektívne pracovné podmienky priaznivé. Tieto kritéria získavame na základe:
-psychologickej analýzy vlaastností, ktoré by pracovník mal mať ak chce úspešne splniť pracovné úlohy
-analýzou objektívnych pracovných podmienok, ktoré by mali zodpovedať (byť primerané) vlastnostiam pracovníka.
Získavanie a analýzu údajov (psychologických, fyziologických a iných) o pracovných činnostiach človeka, označujeme profesiografiou, ktorej výsledkom je profesiogram. V profesiograme je: - zhrnutá, ucelená, prehľadná, systematická charakteristika pracovnej činnosti profesie alebo povolania. Profesiografia patrí k najdôležitejším aktivitám psychológie práce a je východiskom teoretickej, no hlavne praktickej činnosti psychológa takých psychologických problémov, jako sú napríklad:

-výber a rozmiestnenie pracovníkov, ich výcvik a výchova
-hodnotenie a odmeňovanie
-racionalizácia a organizáci a práce
-riešenie režimu práce a odpočinku a podobne.
Záverom je možné uviesť, že činnosť psychológa práce vo výrobnej organizácii (v podniku) má charakter prakticko-vedeckej výskumnej práce. Efektívne využitie odbornej psychologickej práce v podniku nutne predpokladá, aby aj iní pracovníci mali primerané psychologické poznatky.
Psychologický rozbor pracovného výkonu
Pri psychologickej analýze pracovnej činnosti treba venovať pozornosť predovšetkým tým determinantom, ktoré pracovný výkon ovplyvňujú. Na komplexné označenie týchto determinantov sa používa pojem výkonnosť. Bežne sa uvádza nasledovné triedenie faktorov, ktoré determinujú výkonnosť človeka:
-spoločensko-situačné podmienky pracovníka
-technické a ekonomické faktory
-osobnostné predpoklady pracovníka.