Alkohol sa získava z akejkoľvek formy škrobu alebo cukru; ak bolo vyrobené pivo z pŕhľavy, víno z púpavy alebo zo zemiakových šupiek a prišlo sa na to, že piliny môžu byť premenené na kvasný cukor pôsobením slabej kyseliny. Alkohol sa dá vyrobiť asi z čohokoľvek a čo sa výroby týka, ide o látku veľmi lacnú. Podľa nášho protialkoholového zákona sú všetky nápoje, ktoré obsahujú viac než 0,75 objemového percenta, t.j. 0,6 hmotnostného percenta alkoholu, nápojmi alkoholickými. Podľa výroby rozoznávame v zásade tri druhy takých nápojov: pivá, vína a koncentráty alebo liehoviny. Pivá obsahujú1,5 až 5 % alkoholu, vína 7 – 18 % alkoholu, liehoviny 22,5 a viac % alkoholu. Alkoholizmus: obsah
Pri požití ovocia a pri niektorých chorobách, ako je napr. cukrovka, sa môžu v krvi vyskytnúť látky chemicky podobne reagujúce ako alkohol. Je však treba podotknúť, že i malé množstvo jabĺk či hrozna alebo ťažšia cukrovka nemôžu udať väčšiu hodnotu Widmarkovej skúšky (skúška na určenie koncentrácie alkoholu v krvi podľa švédskeho bádateľa Widmarka) ako 0,3 promile ( %o g/l ).

Kožou sa môže vstrebať do tela len veľmi nepatrné množstvo alkoholu a nikto sa tak neoddáva riziku, že by porušil svoju abstinenciu tým, že by sa masíroval čímkoľvek, čo v sebe obsahuje alkohol. Ani dychom sa do tela nedostane podstatnejšie množstvo alkoholu. Je preto úplne nepriateľné tvrdenie, že by sa niekto opil obyčajným pohybom sa vo vinárni, naplnenej alkoholickými výparmi. Len v niektorých prevádzkach, kde ľudia pracujú vo výrobe s alkoholom, sa objavuje táto látka v krvi pracovníkov vo väčšom množstve, avšak nikdy nie v takom, aby došlo k výraznejším prejavom opilosti.
Je prakticky dokázané, že pokiaľ sa alkohol vyskytuje v našom organizme vo väčšom množstve väčšom než 0,3 %o, dostáva sa tam cestou najprirodzenejšou.
Ústnou sliznicou (sliznica – blana na stenách dutých telových orgánov) sa alkohol nevstrebáva, aj keď spôsobuje rozmnoženie slín. Keď sa dostane alkoholický nápoj do žalúdku, zvyšuje tvorenie žalúdočných štiav (nápoje s obsahom alkoholu nad 10 % sekréciu štiav skôr tlmí). Len asi 20 % požitého alkoholu sa vstrebáva sliznicou žalúdku, 80 % sliznicou tenkého čreva. Vstrebáva sa v nezmenenom stave, pričom sa rýchlejšie vstrebáva alkohol z koncentrovanejších nápojov a nápojov vypitých nalačno, pomalšie zo slabších nápojov, napr. z piva, hlavne po výdatnom jedle.

Rýchlosť vstrebávania (rezorpciu) alkoholu môžu ovplyvniť iné látky obsiahnuté v alkoholickom nápoji. Kysličník uhličitý (oxid) napr. tím, že vyvolá na stene žalúdka rozšírenie ciev sliznice. Také aromatické látky a horčiny (pivo) zvyšujú prekrvenie sliznice, a tak zároveň urýchľujú rezorpciu alkoholu, cukry ich naopak spomaľujú.
Svoj význam pri vstrebávaní alkoholu má aj okamžitý fyzický a psychický stav človeka. Silné nervové napätie a únava rezorpciu spomaľujú vplyvom zníženej žalúdočnej motoriky (hybnosti) a vedú niekedy až k pylorospasmu (uzáveru vrátnikov). Tiež u osôb, ktoré nie sú zvyknuté piť alkohol, je rezorpcia pomalšia, zvlášť keď pijú proti svojej kvôli, t.j. na nátlak pri najrôznejších spoločenských príležitostiach. Pri fyzickej námahe sa urýchľuje vstrebávanie alkoholu, nie však jeho okysličovanie.
Časť požitého alkoholu (pri pití po jedle) nie je vôbec vstrebávaná, pretože sa alkohol na požitú potravu pevne naviaže, ide skôr o neutralizáciu alkoholu (a to až 10 – 30 %) rozpadovými produktmi bielkovín (tzv. rezortný deficit).