Skôr než si podáme „učenú“ definíciu alkoholizmu, aspoň niekoľko postrehov. Základný problém alkoholizmu spočíva v neschopnosti kontrolovať sa, resp. prestať piť, keď cítim, že už začínam mať dosť. Alkoholik – na rozdiel od nealkoholika – nevie povedať „stačí, mám dosť“. Má dosť až vtedy, keď už nevládze. Preto jedným z testov toho, či si alebo nie si alkoholikom, môže byť napríklad toto: stanov si na ľubovolnú dĺžku nasledujúceho obdobia (napríklad 60 dní) maximálny počet alkoholických nápojov, ktoré vypiješ počas jedného dňa počas celého tohto obdobia, a na tomto množstve trvaj. Žiadne ospravedlnenia neakceptuj: ani promócie, ani svadby, ani oslavy narodenín či oslavy v škole. Ak prekročíš stanovené množstvo, máš problém s alkoholizmom.

Iní testujú alkoholizmus iným, presnejším spôsobom. Napríklad vypracovaním otázok, ktoré sú zamerané na rozličné oblasti života a na dopad, ktorý alkoholizmus na ne má. Napríklad dopad pitia alkoholu na moju prácu, školu, rodinný život, vzťahy, sebaúctu a spánok. Ľuďom sa tu kladú otázky, ako či túžia po alkohole v nejakom konkrétnom čase dňa, či nepravidelne jedia alebo vôbec nejedia počas pitia alkoholu, či sa cítia nesvoji, keď alkohol nie je k dispozícii, či pijú sami, alebo či pijú ráno, či sú mrzutí na človeka, ktorý sa ich prípadne snaží zastaviť v pití, alebo či pijú, aby tak zahnali svoj stres, napätia alebo starosti.
A teraz jedna z možných definícií. Psychológ Br. John Mulligan, FMS, definuje alkoholizmus ako „pretrvávajúce nutkavé pitie alkoholu, a to aj napriek jeho jasným negatívnym dôsledkom“. Ak užívanie alkoholu spôsobuje v živote človeka akýkoľvek pretrvávajúci rozklad jeho osobného, telesného, spoločenského, duchovného alebo ekonomického života a on aj napriek tomu neprestane s jeho užívaním, potom ide o nebezpečnú závislosť.
Nealkoholici môžu mať napríklad problémy v rodine po jednom pití, jednu výčitku od zamestnávateľa, jeden konflikt so zákonom. No ak sa také niečo vyskytne, stačí im to na to, aby si povedali: „Ak pitie alkoholu vedie k takýmto problémom, potom si s tým radšej dám pokoj.“ A dajú si. Alkoholik však aj napriek všetkým jasným problémom pokračuje vo svojom pití. Alkoholik postupne prispôsobí svoj život a životný štýl pitiu, a nie naopak.

Čo je najväčším indikátorom toho, že sa môžem stať alkoholikom? HISTÓRIA ALKOHOLIZMU V RODINE. Alkoholizmus ide naprieč rodinami. Je to choroba generácií. Výskumy hovoria, že 50-60 % alkoholikov pochádzalo z rodín, kde aspoň jeden rodič bol alkoholikom. Iné výskumy hovoria, že chlapci pochádzajúci z alkoholických rodín majú 5- až 6-krát väčšiu pravdepodobnosť stať sa alkoholikmi ako chlapci pochádzajúci z rodín, v ktorých je síce veľa iných problémov, no nie je tam problém s alkoholom u rodiča. A ešte ďalšie výskumy hovoria, že adoptovaní chlapci, ktorí vyrastajú v nealkoholických rodinách (adoptívnych), no jeden z ich biologických rodičov bol alkoholik, majú 4-krát väčšiu pravdepodobnosť, že sa stanú alkoholikmi, ako tí, ktorých žiaden z biologických rodičov nebol alkoholik. Zdá sa, že aj genetika, aj prostredie hrajú dôležitú rolu vo vybudovaní si a rozvoji alkoholizmu.
Vývoj alkoholizmu. Väčšina pitia začína ako spoločenské pitie. Mnoho adolescentov experimentujúcich s alkoholom zistí, že alkohol má vplyv na to, ako sa cítia. Niektorí príležitostne pijú priveľa ako dôsledok vnútornej neistoty alebo spoločenského tlaku. V konečnom dôsledku sa im zapáči účinok alkoholu a vybudujú si stereotyp v jeho užívaní.