Maskot a alkoholizmus. Ako je to s maskotom a závislosťou na alkohole? Bolesť je silnou motivačnou silou k zmene. Maskoti užívajú alkohol, aby sa vyhli obom: aj bolesti, aj zmene. Ešte keď sú mladí, mnohí užívajú lieky na zmiernenie a bolesti alebo zmenu nálady, ktoré im pomáhajú vyrovnávať sa s tlakmi ich každodenného života. Veľmi rýchlo pochopia, že lieky a alkohol môžu otupiť bolesť a upokojiť chronický strach.
Majú maskoti nejaké typické charakteristiky? Áno. Wegscheiderová ich uvádza sedem: nezrelosť, zdanlivá krehkosť, hyperaktivita, šaškovanie, prehnané obliekanie sa, prehnaná snaha sexuálne priťahovať a iné podobné snahy na priťahovanie pozornosti.
Uschopňovateľ

Názov tejto roly v angličtine je enabler. Toto nie je rola dieťaťa v alkoholickej rodine, ale obyčajne manželského partnera. Uschopňovateľ je človek, ktorý vlastne nepriamo prispieva k tomu, že alkoholik pokračuje v pití a že nič so sebou nie je povinný robiť. Uschopňovateľ zabraňuje kríze, ktorá by mohla potom alkoholika (a vlastne celú rodinu) viesť k liečeniu. Keď sa choroba alkoholizmu u alkoholika intenzifikuje a on sa čím ďalej, tým viac do nej ponára, uschopňovateľ vstupuje do jeho života a bude jeho i celú rodinu chrániť pred bolesťou a následkami tejto choroby. Niektorí uschopňovatelia trvajú na tom, že alkoholik nie je alkoholikom a že v rodine niet problému: ak by zamestnávateľ napríklad bol tolerantnejší a ľudskejší, alebo priatelia alkoholika chápajúcejší, jej manžel by toľko nepil. Hoci alkoholikovi vyčítajú, napomínajú ho, žiadajú od neho sľuby, že prestane piť, ich správanie v konečnom dôsledku prispieva k tomu, že alkoholik vo svojom pití iba pokračuje.
Uschopňovatelia sú vedení úprimným pocitom oddanosti a lojality voči svojmu alkoholickému partnerovi. Motivuje ich hanba a strach: snažia sa ochrániť reputáciu a rešpekt rodiny (alebo môže ísť aj o iný typ skupiny).

Odborníčka na otázky alkoholizmu Ruth Maxwellová hovorí, že mnohí uschopňovatelia vychádzajú z dvoch princípov: (1) snažia sa kontrolovať pitie alkoholika a snažia sa eliminovať dôvody alkoholika k tomu, aby pil. Toto vedie k tomu, že (2) sa prestanú sústreďovať na potrebu alkoholika samotného zobrať zodpovednosť za svoj vlastný život a ak treba, hľadať liečenie. Tiež sa prestanú sústreďovať na svoje vlastné potreby, ktoré oni sami (uschopňovatelia) majú.
Rola uschopňovateľa začína postupne. Ako alkoholik začne čím ďalej, tým viac upadať do alkoholizmu, ony začnú preberať jeho povinnosti a zodpovednosti. A začnú ho kryť a ospravedlňovať (hoci na druhej strane v súkromí mu budú veci neustále vyčítať). Začnú veci zatĺkať a skrývať i pred vlastnou rodinou, teda deťmi. Tieto to potom vedie k zmätku.

Daň, ktorú uschopňovatelia za svoju rolu platia, je veľká. Sú plní strachu a zlosti, ktoré vedia vyjadriť veľmi chabo. Nestarajú sa o seba samých a o svoje vlastné potreby. Nakoniec strácajú všetku nádej ohľadom zlepšenia situácie. V konečnom dôsledku skončia ako tí, ktorí zatĺkajú a maskujú a zakrývajú pravdu, ktorá by mohla viesť celú rodinu k slobode. A tak sú v skutočnosti spoluzodpovední za dôsledky alkoholikovho alkoholizmu pre rodinu. V niektorej literatúre sa nazývajú spoluzávislými (co-dependent). O spoluzávislosti vyšla v slovenčine aj výborná kniha: Robin Norwoodová: Ženy, ktoré milujú priveľa (INA, Bratislava, 1994).
Záverečná poznámka k rolám
Deti alkoholikov často preberajú na seba roly v snahe prežiť. Niektoré dospelé deti alkoholikov zapadajú do popísaných rolí ľahko a hneď. Iné sa hneď nenájdu. Tieto si pripadajú skorej ako mix rozličných charakteristík v rámci seba samých.
Či už do popísaných rolí zapadáme presne, alebo len približne, alebo dokonca vôbec, jedna vec je jasná: ak sme vyrastali v alkoholickej rodine, potrebujeme uzdravenie.