Problém s rolami je v dospelosti veľmi citeľný; niekedy pre tých, ktorí ich vlastnia, niekedy pre ich okolie. Totiž ako sme si už povedali, deti vyrastajúce v zdravých rodinách tiež hrajú roly. No ony na rozdiel od detí v alkoholických rodinách k svojim rolám nepriľnú ako k niečomu fixnému. Hrdinovi napríklad poväčšine jeho rola aj v dospelosti vyhovuje, hoci nemusí celkom vyhovovať iným dospelým v jeho blízkosti, ktorých dominujúca prítomnosť hrdinov môže vyrušovať. No aj oni sami môžu začať pociťovať bremeno svojej roly: keď si totiž začnú uvedomovať svoju prázdnotu aj napriek neustálej snahe byť ľuďom k dispozícii.
Iné je to s ostatnými rolami. Maskot (klaun) bude napríklad všade, kam pôjde, klaunom a maskotom vyžadujúcim si pozornosť. Neznesie vážne a napäté situácie. Tie sa bude vždy snažiť rozbiť, čo nemusí byť vždy vhodné, pretože nie všetky vážne situácie sú zlé.
Stratené dieťa tiež čoskoro začne pociťovať bremeno svojej roly: byť prehliadaný alebo zabúdaný mu totiž čoskoro prestane vyhovovať. Rebel zasa, ak má to šťastie, že sa spamätá, tiež začne hľadať inú rolu, ktorá by jeho vnútornému dobru a rastu osobnosti viacej slúžila ako jeho rola rebela.
Pri všetkých týchto prípadoch však hlavný problém spočíva v tom, že títo ľudia vedia hrať dobre len svoju rolu. Aj keď im nevyhovuje, no je to rola, kde sa cítia istí a sú v nej doma. Každá iná rola im je cudzia. Preto naučiť sa hrať inú alebo žiadnu rolu bude – aspoň v začiatkoch – pre nich nesmierne bolestné.

Otázky na uvažovanie
5.1. Si hrdina? Stratené dieťa? Možno pozoruješ v sebe charakteristiky maskota alebo rebela. Alebo snáď, ako mnoho dospelých detí alkoholikov, sa identifikuješ s charakteristikami mnohých rolí. Porozmýšľaj, ako by sa roly detí alkoholikov mohli aplikovať na teba a ostatných členov tvojej rodiny.
6.2. Ako si si preniesol charakteristiky hrdinu, rebela, strateného dieťaťa alebo maskota do dospelého života? Pôsobia rušivo na tvoj pocit šťastia, na tvoje vzťahy, na pocit tvojej sebaúcty? Ak áno, akým spôsobom?
7.3. Pre niektorých ľudí sú niektoré z vlastností dospelých detí alkoholikov príťažlivé: hrdinovia sú veľkodušní, maskoti zabávajú a stratené deti si nevyžadujú pozornosť. Ktoré pozitívne charakteristiky dospelých detí alkoholikov priťahujú teba? Aké pocity sú za týmito príťažlivými vlastnosťami?
8.4. Keď si pomyslíš, že by si sa mal niektorých z charakteristík dieťaťa alkoholika vzdať, nevystrašuje ťa to? Ak áno, čoho sa bojíš?

Čo s tým?
„Keď som bola malá, mala som sen – aby som mohla byť sama so sebou, s mojím pokojným, zasneným ja,“ napísala jedna dospelá – dieťa alkoholika. „Často som túžila po tom, že akonáhle skončím všetky tie nutné práce, ktoré boli v danej chvíli v našej domácnosti naliehavé, že sa mi konečne podarí dostať sa k sebe samej, k môjmu ja. No nikdy sa mi to nepodarilo. Seba som nikdy nenašla. Cítila som, ako keby som bývala v cudzom dome. Moja rodina ma potrebovala vždy tak veľmi, a tak to hľadanie seba samej mohlo čakať. A čaká to až dodnes.“
Snáď aj ty si cítil niekedy to isté: že si nikdy nemal šancu „dostať sa k sebe samému“. A možno tiež cítiš, že niektoré dopady z tvojho alkoholického domova ako keby stále ešte aj dnes sabotovali všetky tvoje vzťahy.

Otázka bude teda znieť: Ako by sme sa mohli oslobodiť od týchto bolestných reťazí tohto dysfunkčného života? Tak, že si znova zájdeme do svojej minulosti, aby sme ju pochopili, a že napravíme škody, ktoré tam vtedy boli spáchané. A hlavne, musíme sa naučiť hľadieť na seba nie ako na deti alkoholika, ale ako na deti Božie. Takto potom budeme schopní vyslobodiť sa zo zamotaných uzlov nezvládnutého rodičovstva svojich rodičov a dosiahnuť pokoj a radosť, na ktoré máme právo.
nn PRIPOMEŇ SI NEGATÍVNE POSOLSTVÁ SVOJHO DETSTVA. Zdraví rodičia vysielajú svojim deťom pozitívne posolstvá – posolstvá o láske, bezpečnosti, istote, prijatí, disciplíne, smere, nezávislosti, ochrane, viere. Normálni rodičia svojimi slovami a skutkami hovoria: „Si milovateľný.“
Alkoholickí rodičia, ktorí neoplývajú prílišnou láskou k sebe samým, často sprostredkovávajú takéto posolstvo: „Nemilujeme ťa.“ Vo väčšine prípadov to samozrejme nerobia úmyselne. Nie sú prosto schopní dať to, čo sami nemajú. Deti alkoholikov vyrastajú so zdeformovaným, negatívnym pohľadom na seba, ktorý zafarbuje celý ich svet a ktorý ovláda všetko ich správanie.