Spolu s týmto duchovným prebudením príde aj k novému rešpektu voči sebe samému, pretože sa postupne budem zbavovať pocitu hanby. Čím viac budem na seba hľadieť ako na dieťa Božie, tým sa posolstvá, ktoré o sebe vnímam, stanú pozitívnejšími. Sme milovateľní, sme v bezpečí, máme to pod kontrolou, sme pod ochranou, sme prijímaní jednoducho takí, akí sme.

nn ŽI SVOJU NOVÚ SEBAÚCTU. Naša novozískaná sebaúcta nás bude motivovať a vyzývať k tomu, aby sme sa stali zodpovednými a čestnými. Teraz sa už môžeme pozrieť povedzme aj na svoje vlastné pitie, prevziať zaň zodpovednosť a posnažiť sa nájsť pomoc, ktorú potrebujeme. Na svojich rodičov sa už teraz v tomto bode môžem začať pozerať trocha inak: budem sa snažiť vžiť sa aj do ich života a pochopiť mnohé veci, ktoré robili dobre. Budem sa snažiť hľadieť na nich ako na zranených a zraniteľných a v prípade alkoholika ako na chorých ľudí. Jednoducho prestanem sa oddávať presvedčeniu, že za všetky moje problémy môžu oni (alebo iní) a že ja sám chodím svetom len ako obeť (zlej minulosti, zlých vzťahov a intríg) iných. A je načase, aby som voči svojím rodičom začal cítiť aj rešpekt, no toto všetko novým spôsobom.

Teraz sa môžeme naučiť identifikovať a ovládať aj svoj strach. Strach zo straty seba sa začne umenšovať, akonáhle príde k pozitívnejšiemu pohľadu na seba samých. Začneme mať odvahu riskovať a vstupovať do vzťahov, v ktorých by bola otvorenejšia komunikácia. Svoj strach budeme schopní ovládať otvorenejším hovorením o sebe, záujmom o druhých a snahou o nahradenie strachu vierou v Boha. Kde je viera, tam niet strachu.
Teraz s takouto novou sebaúctou si môžeme stanoviť hranice vo svojich prvotných vzťahoch a zabrániť tomu, aby sa opakovali škody, ktoré sme zakusovali vo svojom detstve alebo v mladosti. Treba sa nám naučiť rozbiť stereotyp abnormálneho hnevu. Vo svojich dospelých a zrelých vzťahoch (t. j. vzťahoch, kde nebudeme na seba nezdravo naviazaní) môžeme privítať úprimnosť a blízkosť.

A hlavne, teraz v tejto našej dospelej vízii sebaúcty si musíme sformulovať a vybudovať aj svoj hodnotový systém. Netreba pripomínať, že pre kresťana jeho hodnotový systém bude spočívať na evanjeliu. A tento hodnotový systém budeme presadzovať vo svojom osobnom živote i vo svojich vzťahoch.
Toto posolstvo, ktoré si tu dnes predkladáme, nie je posolstvom zúfalstva, ale naopak posolstvom nádeje. Nie sme odsúdení k tomu, aby sme boli upretí na minulosť svojho vyrastania v alkoholickej rodine. Božia vôľa s nami je, aby sme sa radovali s pocitom šťastia! Keď sa naučíme žiť ako deti Božie, hlavnou snahou nášho jestvovania sa stane ODPÚŠŤANIE. Odpustenie svojim rodičom za všetko, v čom zlyhali, odpustenie aj sebe, že aj my sme často osobne zlyhali a stále ešte zlyhávame. A keď sa nám podarí zbaviť sa strachu a hnevu, náš život začne byť ovládaný láskou tým najmocnejším možným spôsobom. Staneme sa tým, čím sa máme stať – ľuďmi, ktorí sú zmierení s inými ľuďmi, ktorí s nimi žijú v pokoji, no hlavne ľuďmi, ktorí žijú v Božom obraze pokoja a radosti.