Poruchy správania (BEHAVIORAL DISTURBANCES)
Môžeme ich rozdeliť podľa veku na 2 hlavné kategórie. Môžu sa vyskytovať jednak v detstve, kam patria zvlášť poruchy správania a pozornosti, v užšom slova zmysle sa jedná o hyperkinetickú poruchu. Je charakterizovaná ranným začiatkom, obyčajne v prvých 5 rokoch života. Hlavným symptómom je neschopnosť vytrvať pri jednej činnosti, deti prechádzajú od jednej činnosti k druhej, strácajú pozornosť v jednej úlohe a ich pozornosť sa obracia na inú činnosť. Porucha tak vedie obyčajne ku značným problémom v priebehu výukového procesu. Liekom voľby sú psychostimulácia, ktorá deti paradoxne upokojí a umožní im sústrediť sa na jednu úlohu. Riziko vzniku závislosti je malé. V dospelosti sa poruchy správania prejavujú jednak ako poruchy osobnosti kedy sa jedná o hlboko zakorenené vzorce správania ktoré sa objavujú ako stereotypná odpoveď na široký rozsah osobných a sociálnych situácií a sú výrazne odchylné od spôsobov bežných v danej kultúre. Môžu sa objavovať ako vývojové stavy, alebo získané.

Poruchy ako následok ťažkých stresových situácií, alebo následok psychiatrických porúch. V starších učebniciach sú poruchy osobnosti zhrnuté pod pojmom psychopatie. Medzi poruchy správania v širšom zmysle zaraďujeme aj poruchy príjmu potravy a iné poruchy ako patologické hráčstvo alebo dipsománia– recidivujúce impulzívne opájanie sa bez prítomnosti závislosti. Abusus psychotropních látok môže vyvolať zvýšení alebo zníženie tempa správania, podľa toho, či ide o stimulujúce alebo tlmivé látky. Dlhodobý Abusus OPL vedie aj k osobnostným poruchám podobne ako iné psychiatrické choroby.
.
Podľa M. Vágnerovej rozlišujeme tri základné poruchy správania sa:
Do prvej skupiny patria deti ktoré neprospievajú a ktoré nepodávajú v škole požadované výkony. Je nutné zistiť, či dieťa je vôbec schopné dosiahnuť požadované výkony. V nevýhode z učiteľovho hľadiska sú deti, ktoré majú špecifické poruchy správania sa a učenia. Ich schopnosti považuje učiteľ za normálne, avšak ich motiváciu, či vôľu považuje za problematickú. často sa však stáva, že dieťa nemôže ovplyvniť napr. pozornosť svojou vôľou.
Do tejto druhej skupiny patria deti s problémami predovšetkým v oblasti správania sa. Sú agresívne voči ostatným deťom v okolí, narušujú vyučovanie svojimi výstupmi. Zvláštnosti v oblasti správania môže byť ovplyvnené radom telesných či psychických príčin.
Tretiu skupinu tvoria deti s problémamy v oblasti citového prežívania. Dieťa sa prejavuje svojou prílišnou úzkostlivosťou, precitlivenosťou a vzbudzuje pozornosť aj svojiu odlišnosťou od ostatných detí.