Klamstvo(detská lož)
Klamstvo považujeme za jeden z prejavov defektov správania. Základným dôvodom klamstva častokrát býva strach, ako určitá nutná sebaobrana pred prísnosťou trestu rodičov či učiteľov a snaha vyhnúť sa nepríjemným situáciám. Národopisci zistili, že primitívne národy luhajú práve vtedy, keď majú krutých náčelníkov, lebo sa boja. Ten istý princíp platí aj v škole a rodine. Kde vládne nadmerná prísnosť, tam sa deti uchyľujú ku lži ako ku sebaobrane, lebo sa boja trestu. Klamstvom chcú jedinci získať aj prospech, chcú na niekoho priaznivo zapôsobiť, alebo môžu kradnúť aj z priateľstva. A to je často horšie ak dieťa klame zámerne, aby malo zo lži osoh. Častým dôvodom klamstva je túžba upútať pozornosť. 207 Žiak s priemernými rozumovými schopnosťami, po 7. roku života už dokáže rozlišovať pravdu od lži. Školský pedagóg a rodič má pristupovať ku takýmto detským klamstvám veľmi opatrne a taktne.
Záškoláctvo (úteky a túlanie)
Záškoláctvo sa môže uskutočňovať individuálne alebo v skupinách. Jeho príčinami bývajú najčastejšie strach pred skúškou, odpor k škole, pre ťažkosti s učením či nesprávny vzťah medzi učiteľom a žiakom. 207

Delikvencia
Delikvencia ako istá forma asociálneho správania predstavuje stav, keď sa mladý človek dostáva do konfliktu so zákonom. Pojem delikvencia sa preferuje pri menej závažnom protispoločenskom správaní, na rozdiel od kriminality, keď ide o závažné porušenie právnych noriem trestného zákona. Ochranná výchova sa uskutočňuje pre 12 – 15 ročnú mládež vo výchovných ústavoch pre deti, pre 15 – 18 ročných vo výchovných ústavoch pre mládež. Do skupiny delikventného správania patria rôzne agresívne, deštrukčné a iné antisociálne prejavy, ako napr. krádeže, násilnosti, sexuálne delikty, príživníctvo, tuláctvo, a pod. podľa O. Kučeru (1963) rozdeľujeme príčiny vzniku delikvencie do štyroch skupín:
1.Delikventi so sklonom k deliktom na organickej báze (ide tu o rôzne poškodenie mozgu).
2.neurotickí delikventi (kleptománia, pyrománia a pod).
3.Delikventi s asociálnou povahou (psychopati).
4.Delikventi, ktorých činy sa hodnotia ako jednoduché poruchy správania.