Veľkosť straty sluchu sa určuje audiometrickým vyšetrením. Grafický záznam o stave sluchu získaný audiometrickým meraním sa nazýva audiogram.
Sluch má rozhodujúci význam pre vytváranie a rozvíjanie reči. Každá porucha sluchovej výkonnosti má závažné dôsledky pre výstavbu a štruktúru reči a aj osobnosti. Hlavne záleží na tom, kedy sluchová porucha vznikla a akého je stupňa.

Špeciálna pedagogická starostlivosť

Cieľom špeciálnej pedagogickej práce je zaradiť týchto ľudí s týmto handicapom do života. Ak nie je možné odstrániť prvotnú vadu t. j. stratu sluchu, snažíme sa o to, aby sme aspoň zabránili vzniku druhotných vád alebo aby sme ich zmierňovali. Školstvo sa v spolupráci so zdravotníctvom podieľa na skorej diagtnostike prostredníctvom pracovníkov špeciálno pedagogických centier (SCP), ktoré sú súčasťou materských a základných škôl pre sluchovo postihnutých. V tomto centre pracuje špeciálny pedagóg, psychológ a sociálny pracovník. Títo majú zaisťovať diagnostické, poradenské, psychoterapeutické, rehabilitačné a metodické činnosti pre zdravotne postihnuté deti a mládež, ich rodičov a pedagogických pracovníkov ambulantnou formou v rodinách i školách.

V skorom období vývoja postihnutého dieťaťa prebieha individuálna terapeutická starostlivosť. Pracovník SCP najprv prichádza do rodiny a vytvára individuálny špeciálny program starostlivosti. Spolu s psychológom sa snaží vplývať aj na rodinu, aby prekonala začiatočné traumy. Špeciálny pedagóg pracuje individuálne s dieťaťom a do tohto procesu zapája aj rodičov. Priebežne pri každej ďalšej návšteve informuje rodičov o výsledkoch práce.
Sociálna právna starostlivosť spočíva v riešení otázok spojených s vybavovaním rôznych sociálnych dávok a príspevkov. Táto starostlivosť sa zaoberá uspokojovaním hmotných potrieb a to aj na právnej úrovni.

Najosvedčenejšia forma výchovy malého postihnutého dieťaťa je rodinná starostlivosť. Hlavnú úlohu tu hrá zväčša matka. Rodičia dostávajú pedagogické, lekárske, sociálne a technické rady spojené s používaním slúchadiel a iných didaktických prístrojov. Organizujú sa aj pobyty rodičov s deťmi a rôzne odborné prednášky.

Školy pre sluchovo postihnuté deti
Deti a mládež so sluchovou vadou sú vzdelávané v špeciálnych školách. Sú to materské školy, základné a stredné školy pre sluchovo postihnutých. Niektorí sluchovo postihnutí študenti s ľahšou a j ťažšou sluchovou vadou využívajú možnosti štúdia na bežných stredných školách i vysokých školách za podpory odborníkov.

Výučba sluchovo postihnutých detí
Pri výučbe sa u sluchovo postihnutých detí využíva veľké množstvo ukážok a takisto písomných foriem reči. Najprv sa používa globálne čítanie už u detí predškolského veku. Tento spôsob významne ovplyvňuje rozširovanie slovnej zásoby dieťaťa. Písmo je najpresnejším záznamom hovorenej reči. Pestovanie vzťahu dieťaťa k čítaniu a vysvetľovaním neznámych slov pomocou ukážky a praktického predvedenia činnosti je dôležitou úlohou špeciálnej pedagogiky. Je nutné naučiť sa s porozumením, pretože je to cesta k ďalšiemu vzdelávaniu a k získavaniu dôležitých informácii, ktoré sluchovo postihnutí nestačia obsiahnuť.
Daktylotika alebo prstová abeceda je ďalšou formou, ktorá pomáha pri komunikatívnosti. Uplatňuje sa skôr u detí predškolského veku. Prostredníctvom tohto systému znakov je možné rozoznať aj tie hlásky, ktoré nie je vidieť na ústach. Potrebujú ju tie sluchovo postihnuté deti, ktoré majú slabú pamäť na slová. Prstová abeceda je v každej krajine rôzna.

Obrázok č. 1 Prstová abeceda
Zdroj: WWW: http://mfodor.host.sk/Spectrum/prst_abc.htm

Pomocné artikulačné znaky doplňujú odpozorovanie a napomáhajú pri výslovnosti jednotlivých hlások najmä u malých sluchovo postihnutých detí. Prostredníctvom tohto systému znakov je možné rozoznať aj tie hlásky, ktoré sú na ústach viditeľné. Dieťa prostredníctvom týchto znakov nielen dobre odpozerá konkrétne hlásky, ale je mu umožnené ich aj vybračne pocítiť.
Je treba spomenúť aj komunikačné formy, ktoré nie sú postavené na verbálnom základe ako to bolo pri predchádzajúcich formách. V tomto prípade hovoríme o neverbálnej sociálnej komunikácii. Je to podávanie informácii očami, výrazmi tváre – mimikou, postojom tela, gestikuláciou a znakovým dorozumievacím systémom (vizuálne pohybovým).