Úvod
Pri komunikácii ide o vzájomnú výmenu informácií. Človek sa potrebuje zdieľať, rozprávať- prijímať informácie a zase ich vydávať svojmu okoliu, kde na svoje zdieľanie očakáva reakciu. Toto vzájomné zdieľanie je dôležitou biologickou potrebou človeka. Pri normálnom vývoji má dieťa splnenú potrebu komunikácie a ďalšie základne psychické potreby, ako je napríklad pocit bezpečia, istoty...
Vo verbálnom procese sú zapojené zložky:
· RECEPTÍVNE- vnímacie, ktoré sú sprostredkované sluchovým a zrakovým analyzátorom
· CENTRÁLNE- spracovávajúce informácie a zaujímajúce stanoviská
· EXPRESÍVNE- jedná sa o vysielajúcu alebo produkčnú časť komunikačného systému

Pokiaľ je niektorá zo zložiek komunikačného procesu narušená, dochádza k zmeneným podmienkam, kde sa jedinec nemôže bez špeciálnej starostlivosti a primeraných prostriedkov adekvátne vyvíjať. Pri porušení alebo nevyvinutí receptívnej zložky, v našom prípade sluchového analyzátora, nedochádza k prenosu informácii do centra a nemôže dôjsť ani k expresívnemu vyjadreniu bežnými komunikačnými prostriedkami, ako je u človeka reč.
Špeciálna pedagogická disciplína, ktorá sa zaoberá výchovou, vzdelávaním a rozvojom sluchovo postihnutého dieťaťa, sa nazýva surdopédia.
Cieľom surdopédie je komplexná starostlivosť o sluchovo postihnutých, ich sociálne a pracovné zaradenie, ktoré sa môže realizovať v rôznych úrovniach socializácie. Z hľadiska potrieb špeciálno- pedagogickej praxe kombinovane postihnutých má surdopédia najtesnejší vzťah k logopedii a ostatným odborom špeciálnej pedagogiky ako: psychpedii, oftalmopedii, somatopedii a etopedii. Metodika tvorenia a rozvíjania reči u sluchovo postihnutých detí vychádza z poznatkov fonetiky a fonológie.

Klasifikácia sluchových porúch
Sluchová vada na rozdiel od sluchovej poruchy je trvalým stavom, ktorý sa nedá žiadnou liečbou zmeniť.

Sluchové vady delené podľa doby vzniku:
üVrodená
Môže byť dedičného charakteru alebo sa dieťa tiež narodí nepočujúce, pretože jeho matka prešla v skorých mesiacoch tehotenstva nejakou chorobou. Ďalšou príčinou vrodenej hluchoty môže byť ožiarenie röntgenom a v niektorých prípadoch rozdielny Rh faktor krvi matky a dieťaťa.
üZískaná
Táto porucha sluchu sa vyskytuje u detí, ktoré ťažko prichádzajú na svet, tzv. dlhotrvajúci pôrod s následným krvácaním do mozgu a labyrintu. V neskoršom veku býva sluch poškodzovaný po infekčných chorobách, po užívaní niektorých liekov, po zápale mozgových blán.

Typy sluchových vady
· PERIFÉRNE VADY môžu byť jednostranné alebo obojstranné. Tieto sa ďalej delia na tri formy: - sprievodné, spôsobené poruchou vonkajšieho zvukovodu k oválnemu okienku stredného ucha
- vnútroušné, tu je postihnutý blanitý labyrint vnútorného ucha, vláskové bunky alebo sluchový nerv
- zmiešané, ide o kombináciu predchádzajúcich typov
· CENTRÁLNE VADY sú spôsobené poškodením centrálneho nervového ústrojenstva sluchového analyzátora

Stupne sluchových vád
Tieto vady sa rozdeľujú na:
o NEDOSLÝCHAVOSŤ
Rozlišujeme ju na sprievodnú, keď postihnutý počuje slabo, ale dokáže rozoznať zvuky ľudskej reči a percepčnú, ktorá sa prejavuje tiež skresleným vnímaním reči.
-ľahká (sluchová strata 20-40 dB)
-stredná (40-70 dB)
-ťažká (70-90 dB)
o HLUCHOTA
-úplná (strata sluchu)
-praktická (vyskytujú sa tu tzv. zvyšky sluchu)
o OHLUCHLOSŤ
Je to stav, keď dochádza k strate sluchu v priebehu života. Pokiaľ dôjde k ohluchnutiu po skončení základného vývoja reči (po 7. roku života), reč sa nestráca, zostáva zachovaná, ale si vyžaduje neustálu starostlivosť.