"Do vína v kráteri, z ktorého pili, naliala šťavu
- tíšila bolesť i hnev a dávala zabudnúť na zlo,
Ten, kto preglgol šťavu, keď bola zmiešaná s vínom,
nemusel za celý deň ni slzu vyroniť z očí,
ani ak by mu zomreli vlastná matka a otec,
ani ak by mu vlastného brata, či malého syna
vraždili bronzovým mečom a sám by sa pozeral na to"
Homéros: Odysseia, 4. spev, 220 - 226
Medzi vedcami koluje názor, že pridaná šťava do nápoja bolo podľa opísaných vlastností ópium. V celej gréckej mytológii sa môžeme stretnúť s rôznymi druhmi drog, rôznych vlastností a zloženia. Na miestach, kde dakedy dávno stáli veštiarne dnes vedci a archeológovia nachádzajú zvyšky hašišu, ktoré miestny kňazi pravdepodobne používali na navodenie posvätného spánku a zlepšenie antického potenciálu, ako aj profesionálnej povesti veštiarne. Podrobnosti antického postupu zostali neobjasnené, ale viaceré indície nasvedčujú, že kňazi povzniesli na veštenie na takmer vedecky prepracovanú úroveň.

Ďalšími príkladmi by mohli byť výroky Rétora Demokritosa, ktorý pokladal nápoj z vína, konopy a mandragory za príčinu morálnej skazy svojich spoluobčanov, pretože vyvolával snové stavy a halucinácie. Dioscorides vo svojom diele "De Materia Medica" uvádzal dokonca dávkovanie rôznych drog.
Úsilie objavovať psychotropné rastliny neobišlo ani staroveký Egypt, kde však etnobotanici narážali na dve prekážky. Po prvé - suché egyptské podnebie je mimoriadne priaznivé na uchovanie rastlinných a biologických zvyškov a archeológovia objavili veľké množstvo identifikovateľných rastlín, ale ani jednu psychotropnú bylinu. Po druhé - zo starého Egypta sa zachovala záplava papyrusov, nápisov na budovách, chrámoch, stenách hrobiek, početné medicínske učebnice, ale zo žiadneho textu nevyplýva, že by "Synovia Čiernej zeme" zneužívali drogy. Poznáme len niektoré náznaky využitia niektorých drog, ale aj tu sa názory jednotlivých vedcov líšia. Napríklad v jednej medicínskej knihe je vyše 900 receptov a medzi nimi aj návod na utíšenie kriku detí pomocou maku, t.j. ópia.

Medzi Inkami bola rastlina koka dokonca posvätná, aj keď zoznam drog, ktoré používali a poznali je oveľa väčší, počnúc alkoholom a končiac halucinogénni. Koka bola všadeprítomná, bola nepostrádateľná v kultúrnom i sakrálnom živote. Bola posvätná i zneužívaná, platidlo ľudu i platidlo bohom. Do života Juhoameričanov zasahovala tisícročia, no v Inkskej ríši dosiahla vrchol. Kečuovia verili, že posvätná Mama Cuca (Matka koka), je dar Manco Capaca (Syna Slnka), svojim ľuďom. Jej podlhovasté listy boli emblémom vládcu - Inku, ktorý zosobňoval Slnko na zemi. Kečuovia pristupovali k vykonaniu obety v Chráme Slnka v Cuzcu jedine s kokou v ústach.

Okrem týchto obradov sa koka využívala v čisto praktických a racionálnych odvetviach, lekári ju prikladali na rany a tlmili bolesť, zaháňali ňou únavu pri behu v riedkom vysokohorskom vzduchu. Koku žuvali aj vojaci, aby vydržali dlhé vojenské výboje.

V Mexiku boli drogy používané hlavne na zajatcoch, ktorých obetovávali bohom. Zajatci omámený drogou sa poslušne dali obetovať, nekladúc pri tom skoro žiadny odpor, dokonca to pod vplyvom drogy - poväčšinou durmanu, považovali za poctu. Starý Aztékovia boli taktiež vášniví bojovníci a na dlhých pochodoch a výbojoch sa dopovali peyotlom.

V Indii uctievali Árijci sómu, trblietavá rastlina, ktorú básnici prirovnávajú k slnečným lúčom i samotnému Slnku, ohňu, považovali sómu za pilier nebies, pupok sveta, blesk, hrom. Sóma symbolizuje plodnosť a prosperitu, je pánom či paňou sily, zdravia, potravy. Sóma je nesmrteľná a prináša nesmrteľnosť, volá sa "Ničiteľ útočníkov". Básnici opisovali účinok drogy nadšenými slovami. Pod vplyvom tejto drogy sa dostávali do extázy, vstupovali do sveta nesmrteľnosti, upadali do bezvedomia. Prežili záchvaty hektického opojenia a nepochopiteľných emócií. Psychotropný efekt sa prejavoval eufóriou, nekonečným sebavedomím, pocitom sily a duševnej pohody. Po botanickej stránke ostala sóma záhadou, vedci len sa len domnievajú ako táto rastlina vyzerala. Podľa niektorých záchytných bodov jej opis vyzerá asi takto: nemala listy, vetvy ani konáre, korene, kvety ale iba stopku či "hlavu", alebo plod červenej farby. Farba vylisovanej šťavy pripomínala zlato a aktívna droga sa vylučovala močom, lebo po jej vypití sa dostavovali príznaky opojenia. Najčastejším kandidátom na sómu bol alkohol, lenže ten Védy nielen poznali ale dokonca odlišovali od sómy - "Sóma je pravda, rozkvet a svetlo, alkohol je lož, bieda a tma". Ďalšími drogami spomínanými v Indii bolo samozrejme konope a hašiš. Tieto dve boli údajne už od prvého tisícročia p.n.l. účinnými liekmi.

O Číne sa dlho tradovalo, že to bola dokonalá ríša a preto v nej ľudia nemohli klesnúť k niečomu takému ako sú drogy. Preto sa tvrdilo, že Číňania síce psychotropné látky poznali ale vraj ich vládnuca vrstva držala v tajnosti, aby pred nimi uchránila národ. Toto ale tvrdil historický romantizmus, realita však bola iná. Najstaršie dôkazy týkajúce sa drog sa datujú do obdobia asi 4200 p.n.l. Vtedajšie kusy oblečenia sa totiž vyrábali z konope, či ju Číňania zneužívali známe nie je, ale máme dôkaz, že ju poznali. V neskorších knihách sa uvádzajú už aj poznatky hovoriace o psychotvornosti tejto látky. V jednej knihe ju opisujú takto: "Konopa má ostrú chuť, je jedovatá a používa sa pri ťažkých chorobách a ochoreniach. Čistí krv a znižuje teplotu, zastavuje hnačku a pomáha znášať reumatizmus, uvoľňuje hnis. Ak sa používa nadmerne, vyvoláva halucinácie a vrávoravú chôdzu". Veľmi obľúbené boli v Číne aj huby a alkohol. Ak sa zamyslíme nad výberom psychotropných látok v Číne, musíme priznať, že sa veľmi neodlišuje od výberu v iných civilizáciách.